Čože? Môj Zmysel Života? Prečo môj Zmysel života, čo ho nemáme všetci taký istý?
Žijem? Žijem. Ja žijem. Ja-ja-ja žijem. Jaaaaa Žijeeeeem. Žijem pretože ma počala láska. Od malička som dostával lásku a aj som ju prijímal, ale boli chvíľky, keď som ju neprijímal. Boli. Boli aj facky od života. Boli spravodlivé i nespravodlivé. Keď som bol malý(nevravím, že som už veľký) veľmi som ju nerozdával. Možno som ani o tom nevedel, že ju rozdávam. Rozobratie slova Môj: moja hrkálka, moje autíčko, môj ramboKen, moja škola. To všetko moje mi môžu zobrať a už nebude mojím. Príde mamina a zoberie mi moju hrkálku a dá ju sestričke. Príde bráško a zoberie mi moje autíčko. Príde sestra a zoberie mi môjho ramboKena. Prídu teroristi a nechajú vybuchnúť moju školu. Kde je moja škola? Všade navôkol. Ale kto si zoberie moju dušu? Nik z ľudí. Iba diabol a Boh (najskôr som uveril v diabla ako Boha, ale keďže všetko musí byť v rovnováhe došiel som na Boha).
Hmotné veci nikdy nemôžu byť moje, ale naše. Nehmotné = astrálne a to: moja duša = moje astrálne telo a plus všetko čo sa odohráva v mojej duši. Ale moja duša už je slobodná, astrálna a tak si vyberá iba medzi astrálnymi.. a to medzi Dobrom a zlom. Keď sa ich opýtam čo by mi ony ponúkli- Dobro by mi odpovedalo: ,, Vyber si medzi Dobrom a zlom.“ Zlo by mi odpovedalo: „ Ja ti v tvojom záujme odporúčam zlo.“ Z toho mi vyšlo, že diabol nie je slobodný, lebo mi neponúkol slobodu. Zato Boh je slobodný a ponúka mi slobodu. Moje rozhodnutie je na mne, na nikom inom.
Sloboda = rozdávanie lásky všetkým naokolo a to všetkými našimi zmyslami, ktoré máme tu v živote na tomto našom svete. Keby som mal hovoriť o mojom zmysely života, bola by to moja cesta k môjmu šťastiu- k hmotnému bohatstvu.
Keby sme mali hovoriť o našom zmysely života, už by to bola naša spoločná cesta ku šťastiu- k láske.


Naše je všetko to čo vidíme spolu okolo seba =>hmotné
Moje je všetko to čo vidím iba ja => nehmotné.