Čo je to láska? Pre mnohých z nás je to najkrajší cit na svete. Má mnoho prívlastkov, no ani jeden ju nedokáže presne vystihnúť. "Veľa dokáže sila duše, veľa viera a nádej, no všetko dokáže iba láska." (Vrchlický) Bez lásky by svet neexistoval, bez nej by sme neboli tým, čím sme. Plnohodnotnými ľuďmi, ktorí dokážu milovať. Láska je najkrajšie zo všetkého, čo je večné. Je veľa druhov lásky. Láska k rodičom, priateľom, medzi mužom a ženou. Každá je iná a predsa je to ten istý cit. Dáva nám pocit šťastia, spolupatričnosti, istoty, dáva nám nádej. Láska medzi mužom a ženou, či chlapcom a dievčaťom je tá najkrajšia. Všetci ju poznáme ,preletí iskra, premkne nás túžba.. No tá pravá láska príde len raz a to vtedy, keď ju budeme najmenej čakať. Ľudia sa neustále spoznávajú, schádzajú a rozchádzajú. Je to akýsi kolobeh života. A prečo je to tak? Je to pochopiteľné, veď každý sa snaží nájsť si svoje šťastie. Myslím, že po ňom túžime všetci. Vytvárame si svojevlastné hodnoty, máme svoj svet, sny, ideály, ciele, ktoré chceme dosiahnúť. No hlavne chceme byť milovaní. Chceme mať niekoho, kto nás bude mať rád, takých, akými sme. Niekoho komu budeme veriť, kto nás podrží a pomôže nám. Je to vzťah dvoch ľudí, ktorí je založený na vzájomnej dôvere, láske a rešpektovaní. Život sám o sebe nie je prechádzka ružovou záhradou a tak ako ruža má svoje tŕnie aj láska občas zabolí. Dokáže všetko dať, no zároveň i všetko vziať. Mnoho ľudí sa jej bojí. Možno zo strachu pred sklamaním. No nestojí láska o to aby človek pre ňu riskoval? Hovorí sa :"Nádej umiera posledná a len to je stratené, čoho sme sa vopred vzdali." Srdce nevie rozprávať a predsa cíti, nerozumie a predsa miluje. Či už si to uvedomíme, alebo nie, niekde vnútri žije. Žije v nás a čím viac sa snažíme zakryť, tým väčšia je. Tí, čo sa jej boja nevedia o čo prichádzajú. Človek by si mal vždy stáť za tým, čo miluje a načom mu záleží. Inak sa môže stať, že premárni šancu milovať a byť milovaný, no zároveň stratí niekoho, na kom mu záleží. Je smutné, že sa musíme najprv popáliť až potom to pochopíme. Aké krásne by to mohlo byť, keby sme neboli takí zbabelí a neskrývali svoje city. Ak niekto, niekoho miluje mal by byť úprimný v prvom rade k sebe. Nemali by sme sa báť vykričať to hoci aj celému svetu, veď každý nám môže len závidieť. Láska s rozumom nemá nič spoločné. Nesnažme sa ju pochopiť, radšej ju cíťme. Láska sa totiž dá chápať iba srdcom.