Láska

Čo je to láska? Pre mnohých z nás je to najkrajší cit na svete. Má mnoho prívlastkov, no ani jeden ju nedokáže presne vystihnúť. "Veľa dokáže sila duše, veľa viera a nádej, no všetko dokáže iba láska." (Vrchlický) Bez lásky by svet neexistoval, bez nej by sme neboli tým, čím sme. Plnohodnotnými ľuďmi, ktorí dokážu milovať. Láska je najkrajšie zo všetkého, čo je večné. Je veľa druhov lásky. Láska k rodičom, priateľom, medzi mužom a ženou. Každá je iná a predsa je to ten istý cit. Dáva nám pocit šťastia, spolupatričnosti, istoty, dáva nám nádej. Láska medzi mužom a ženou, či chlapcom a dievčaťom je tá najkrajšia. Všetci ju poznáme ,preletí iskra, premkne nás túžba.. No tá pravá láska príde len raz a to vtedy, keď ju budeme najmenej čakať. Ľudia sa neustále spoznávajú, schádzajú a rozchádzajú. Je to akýsi kolobeh života. A prečo je to tak? Je to pochopiteľné, veď každý sa snaží nájsť si svoje šťastie. Myslím, že po ňom túžime všetci. Vytvárame si svojevlastné hodnoty, máme svoj svet, sny, ideály, ciele, ktoré chceme dosiahnúť. No hlavne chceme byť milovaní. Chceme mať niekoho, kto nás bude mať rád, takých, akými sme. Niekoho komu budeme veriť, kto nás podrží a pomôže nám. Je to vzťah dvoch ľudí, ktorí je založený na vzájomnej dôvere, láske a rešpektovaní. Život sám o sebe nie je prechádzka ružovou záhradou a tak ako ruža má svoje tŕnie aj láska občas zabolí. Dokáže všetko dať, no zároveň i všetko vziať. Mnoho ľudí sa jej bojí. Možno zo strachu pred sklamaním. No nestojí láska o to aby človek pre ňu riskoval? Hovorí sa :"Nádej umiera posledná a len to je stratené, čoho sme sa vopred vzdali." Srdce nevie rozprávať a predsa cíti, nerozumie a predsa miluje. Či už si to uvedomíme, alebo nie, niekde vnútri žije. Žije v nás a čím viac sa snažíme zakryť, tým väčšia je. Tí, čo sa jej boja nevedia o čo prichádzajú. Človek by si mal vždy stáť za tým, čo miluje a načom mu záleží. Inak sa môže stať, že premárni šancu milovať a byť milovaný, no zároveň stratí niekoho, na kom mu záleží. Je smutné, že sa musíme najprv popáliť až potom to pochopíme. Aké krásne by to mohlo byť, keby sme neboli takí zbabelí a neskrývali svoje city. Ak niekto, niekoho miluje mal by byť úprimný v prvom rade k sebe. Nemali by sme sa báť vykričať to hoci aj celému svetu, veď každý nám môže len závidieť. Láska s rozumom nemá nič spoločné. Nesnažme sa ju pochopiť, radšej ju cíťme. Láska sa totiž dá chápať iba srdcom.

Bez ohľadu na to, či nám ju "ten" niekto opätuje, alebo nie, sme šťastní, lebo vieme, že dokážeme milovať. To je v živote najdôležitejšie. Človek, ktorý sa bojí lásky nie je človekom. Ak nás sklame niekto, koho sme milovali, je to akoby nám vrazili nôž do srdca. Pevná zem pod nohami sa nám stráca a my nemáme kam ujsť. Vraví sa ,že človek umiera toľkokrát, koľkokrát stratí toho, koho mal rád. Je to naozaj pravda. Všetky tie pocity, ktoré máme, nedokážeme ovládať. Otázok je stále viac a viac. Výria nám hlavou a my sa pýtame "prečo?" Avšak odpovede nikde. Všetku tú lásku ,ktorú sme cítili zo sklamania vymieňame za nenávisť. Na istý čas sa nám podarí uniknúť, zabudnúť. Vravím na istý čas, pretože láska je silnejšia. Je hlúpe, že sme na to ešte neprišli. Čím viac sa snažíme nenávidieť, tým viac milujeme. Začíname spomínať a každá spomienka je kúsok z nás. Pri tej spomienke je prosba vrátiť späť čas. No čas sa nedá zastaviť, požičať ani vrátiť. Otázkou však je, čo by sa tým zmenilo? Bolo by to iné? Ak nás raz už niekto sklamal, spraví to znova. Ak sa to už stalo, stratili sme dôveru. A aký je to vzťah, kde chýba dôvera? Je to ako prázdna miestnosť, ktorú nič nevypĺňa. Dá sa budovať vzťah bez dôvery? Veď je to ako postaviť dom zo slamy. Aj keď zvonku je pekný, stačí ak zafúka slabí vetrík a on spadne. Tak načo stavať na niečom, čo nemá stabilitu? "Mýliť sa je ľudské a odpúšťať božské." Veď všetci robíme chyby. Spraviť chybu je jedna vec, no zodpovedať za ňu druhá. Neuvedomujeme si, že svojimi rozhodnutiami, či už chtiac, alebo nechtiac ovplyvňujeme životy iných. Svojimi skutkami, slovami dokážeme neuveriteľne ublížiť. V jednej - jedinej chvíli môžeme zničiť všetko, hlavne ak ide o lásku. Každá reč ide z úst, no nie každá zo srdca. Preto má pravda jednu veľkú výhodu : "Človek sa nemusí pamätať na to, čo povedal." Nikto z nás nemôže povedať, že nikdy neklamal. No v jednej veci by sme nemali a tou je láska. Prečo špiniť niečo tak čisté? Veď zlého je toho na svete dosť. Slová lásky sú tým najkrajším vyznaním a dôkazom. Sú šťastní tí, čo ju majú, pretože ostatní o nej len snívajú. Mali by si ju preto o to viac vážiť a ukázať, že sú jej hodní. Ona je predsa jedinečná.