V slovníku cudzích slov nájdeme pod pojmom tolerancia tri významy. Prvým je znášanlivosť. Z technického hľadiska znamená najvyššiu dovolenú odchýlku rozmeru; rozdiel medzi dvomi medznými rozmermi, alebo algebrický rozdiel medzi hornou a dolnou odchýlkou. A nakoniec ako obchodnícky výraz vyjadruje uznanú odchýlku od zmluvou stanovenej akosti, tvaru, rozmerov tovarov.

V masmédiách sa veľmi často hovorí o tolerancii ako znášanlivosť. Asi je potrebné o tom aspoň hovoriť, keďže svet je plný intolerancie – neznášanlivosti. Najviac o nej hovoria tí, čo svoju deklarovanú demokraciu získali svojim intolerantným správaním sa voči ostatným. Nechcem teraz na nikoho ukazovať prstom, ale takých príkladov je dnes vo svete mnoho. Stačí si len vybrať. Intolerancia zapríčinila v minulosti mnoho zla (strach, prenasledovania, exily, vojny, smrť, ...). Ľudia by sa mali z histórie poučiť. I súčasná situácia vo svete nám ale dokazuje, že sme nepoučiteľní. Znova a znova nerešpektujeme, netolerujeme tých druhých. Netolerujeme ľudí odlišnej farby pleti, odlišného vierovyznania, odlišného názoru – či už politického alebo iného. Boh dal predsa každému slobodnú vôľu. Tým sa líšime od zvierat! Prečo teda mocní nanucujú svoje „správne“ názory ostatným? Oni predsa nedostali patent na rozum.

Tolerancia je základom všetkých medziľudských vzťahov. Bez nej bude svet taký aký je. Rozdelený a neustále medzi sebou zápasiaci. Kam sa takto dostaneme? Ako dlho potrvá, kým sa stane neuveriteľne veľká katastrofa, ktorá zasiahne všetkých?! Potom si budeme sypať popol na hlavy a snáď si navzájom pomôžeme bez ohľadu na rasu, náboženstvo, ... . V takých situáciách hádam nebude človek človeku vlkom. Ale za akú cenu?

Som si vedomá, že bezhraničná tolerancia je len utópiou, ale prečo nemôže mať každý svoj vlastný názor, presvedčenie? Je to tým, že ľudia sú sebeckí. Egoizmus je teda najväčším nepriateľom tolerancie, ale najmä ľudstva. Pred Bohom sme si všetci rovní a smrť si nevyberá.

Buďme teda tolerantní. Aspoň sa o to pokúsme! Svet bude lepší. Tolerancia je základ rovnováhy vo svete. My sme misky váh naklonili, a preto musíme znášať následky. Pozor však aby sa jedna z misiek neodtrhla.

„ Když smrt je praporečník a smrt je bubeník, i válka vítězná je bolest strach a křik.
Válka je strašní řemeslo i když se štěstí střídá, je to jen děvka prodejná a nafintěná bída.
Smrt je jen jedna, zrovna jako Bůh a mrtvola má vždycky stejnej puch. I nepřítel má děvče svýho Boha …“
muzikál Johanka z Arku