Mladosť

„Mladosť je radosť“ – starý citát, ktorý ako sa môže zdať, už ani nie je pravdivý. Mnohí mladí si ju skazia predčasným a priveľkým požívaním alkoholu, cigariet a drog v návale pocitu, že sú slobodní, vyhľadávajú zábavu, ktorá je ale úplným opakom. Často nepochopia význam slobody, na jednej strane chcú byť slobodní, na druhej strane však sami seba vrhajú do otroctva svojej závislosti. Môže sa zdať, že pojmy spravodlivosť, odpúšťanie, láska sú odmietané. Mladí sa ženú za senzáciami, sú skôr pre voľnosť vo vzťahu, za lásku na skúšku. Často to však vedie len k pocitu nenaplnenosti a neistoty. Mladosť človeka je tajomstvo. Jeden ju prežíva ako dar. Ďalší ako len sled udalostí, ktoré postupne vyhodnocuje a ku všetkému si vytvára vzťah. Iný žije inak... V mladosti nadobúdame určitú životnú filozofiu. Osvojujeme si pohľad na svet, na dobu, v ktorej žijeme. Je dobré, ak si v duši udržíme hodnoty ako: pravdu, lásku k ľuďom, životnú múdrosť, obetu, dobrotu, humor...
Musíme všetci mladí stáť za tým, aby sa tieto hodnoty vrátili. Veď je také príjemné vojsť do spoločnosti mladých ľudí, vidieť ich zabávať sa na celkom jednoduchých veciach, bez zbytočných násilností a vulgarizmov. Veď mladosť sa dá tak krásne „využiť“ na spoznávanie samého seba, svojho okolia, svojej krajiny, veď „najkrajšie poklady nie sú pod zemou, ale v nás.“ Ale niekedy sa do nášho vnútra chcú vpliesť túžby po moci, kariére , bohatstve.. Niečo nás chce zotročiť, zviazať. Vtedy je zle. Život sa môže stať taký domotaný, že ho nebudeme vedieť čítať. Nebudeme sa v ňom vedieť orientovať. Spoločnosť by mala dbať o to, aby sme my mladí, mohli mať možností na slušnú zábavu, vzdelávať sa, prácu. Na nej leží dôležitá povinnosť robiť verejnú osvetu k slušnému žitiu tak, aby mladý človek nevstúpil do života ako tulák, ktorý blúdi bez cieľa, aby sme žili skôr život objaviteľa, dobyvateľa veľkých cieľov. Naučme sa už v mladosti neutekať zo sveta a objavovať pravé šťastie. Šťastie je veľkým fenoménom, ktorý sa tiahne celým ľudským životom. Nevedomky sa prežíva v detstve, sníva sa o ňom však predovšetkým v mladosti. Nik nemá právo a ani nechce byť šťastný iba sám, žiť výhradne pre seba, stále dookola sa zaoberať len sám sebou a očakávať svoj malý kúsok raja. Šťastie hľadáme predovšetkým v láske. Túžime a snívame o veľkej, romantickej láske vo vzťahu plnom vášni, tolerancie a hlavne bez starostí. Náš svet je naplnený vzťahmi. Vzťahy majú pre nás rôznu hodnotu, intenzitu silu.

Niečo nás priťahuje viac, niečo menej. Niečo nás odpudzuje, k niečomu cítime nenávisť. Začíname si vytvárať nový rebríček hodnôt, odlišný od toho predchádzajúceho z detstva. Skutočná láska je pre nás veľmocou. Túžime, aby ten, koho máme radi a milujeme, bol pri nás. Hľadáme jeho tvár, niektorí píšu jeho meno na múry a na ploty. Ten druhý je vtedy taký krásny. Zisťujeme a spoznávame nádheru duše, ktorá na nás tajomne pôsobí. Je to pravá láska? Ako to rozoznať? Sme schopný ju rozoznať? Nemáme ešte malo skúsenosti a vedomosti ?
Veď sme mladí a všetko máme ešte len pred sebou. Chceme si vybrať partnera na celý život, do radosti, ale aj do starosti, do spoločného života. Je to nesmierne dôležité. Omyl býva tragický. Trpia všetci.