Zmysel života - je pojem, ktorý nikto z nás nemôže pomenovať tou istou poučkou, lebo je to niečo, čo predstavuje pre každého z nás niečo iné. Je to niečo čo nám dáva silu napredovať v živote, rozhodnutiach a núti nás žiť naplno a pre každý deň. U každého je zmyslom niečo iné. Zmysel života môžeme pomenovať aj ako istý životný cieľ. Samozrejme, že tieto dva pojmy sa od seba trošku odlišujú.
Zmysel života vnímame ako niečo čo nám dáva silu každý deň sa zobudiť a mať chuť pozrieť sa na svet. Životný cieľ predstavuje, niečo čím dotvárame zmysel života, alebo čím sa v ňom utvrdzujeme.
Tento cieľ sa však u každého počas života individuálne mení. Pretože nemôžme mať napr. do konca života cieľ /zmysel/ kúpiť si psíka. Keď si ho už raz kúpime, tak si určíme nový cieľ, za ktorým pôjdeme. Tak si počas celého života stanovujeme ciele, ktoré nás ženú vpred . Nie všetky ciele sa však dajú hneď dosiahnuť, raz to trvá dlhšiu, inokedy kratšiu dobu – čo však neznamená, že ak sa nám nedarí niečo dosiahnuť pôjdeme, za tým „hlava- nehlava“. Isté veci potrebujú svoj čas.
Veľmi častým zmyslom života u mnohých, najmä starší ľudí je viera. Avšak nie každý človek sa už od narodenia stáva veriacim. U mnohých ľudí je viera dôsledkom nejakej životnej skúsenosti /napr. vážna choroba, či úmrtie blízkeho človeka/. Taktiež neznamená, že ak niekto nechodí do kostola je neveriaci. Samozrejme, že ak je človek už od detstva vedený rodičmi k viere tak si to väčšinou zachová na celý život. Napríklad ja osobne som nebola nijako rodičmi usmerňovaná v otázke viery, a preto k tomu nemá blízky vzťah. No poznám aj ľudí, ktorí od detstva chodia do kostola každý týždeň a viedli ich k tomu práve rodičia. U každého je však vnímanie viery individuálne. No keď sa povie „viera“ aspoň ja si pod tým predstavím – život rôznych národov, ich zvyky, kultúru, správanie sa v dnešnom svete a postoj k súčasnému svetu plnému rozporov a názorových rozpolení. Môže to byť aj viera v isté symboly: napr. k rôznym talizmanom a podobne. Viera je veľmi obsiahly pojem, ktorý sa nedá hneď zaškatuľkovať, ako si to myslia mnohí ľudia.
Zmyslom života /aj keď by sa skôr dalo povedať, že základnou prioritou k šťastiu/ môžú byť aj zdravie, šťastie, láska či rodina. Tieto štyri priority sú veľmi dôležité a mnohí ľudia si myslia, že keď majú toto majú všetko. Ja si myslím, že to nie je celkom tak.
Človek je síce zdravý no môže sa stať, že celkom náhodou sa stane obeťou nejakej dopravnej nehody a bude napr. do konca života odkázaný na vozík a pomoc iných. Vtedy si uvedomí, že sa dá žiť aj bez 100 % zdravia aj tak je šťastný.
Šťastie je už celkom niečo iné. Môže to byť šťastie, v lotérií, no celkom iné šťastie je narodenie dieťaťa, či spokojnosť so sebou samým. Je to asi najdôležitejšia priorita, zo všetkých štyroch, lebo, keď má človek šťastie, má vlastne všetko. Nemusí byť ani zdravý či mať rodinu.
Láska – na túto tému mám rôzne názory. Láska je síce dôležitá pre náš život, no nie vždy je to tá najdôležitejšia vec. Je napríklad rozdiel medzi láskou k rodičom, príbuzným, či k priateľovi. Láska k príbuzným a blízkym je veľmi dôležitá, a málokto bez nej vydrží, ale deti z detských domovov sa musia naučiť žiť aj bez tejto lásky, čo je veľmi smutné. Láska k priateľovi nie je až taká dôležitá z toho pohľadu, že mnohí ľudia sa bez vzťahu cítia slobodnejší a voľnejší.
Rodina je taktiež veľmi diskutabilná téma. Je to veľmi dôležitá súčasť nášho života, lebo každý z nás má nejakú rodinu, či už vzdialenejšiu alebo blízku. Niektorí ľudia však netúžia založiť si rodinu a radšej žijú do konca života v samote. U každého je prístup k tejto téme individuálny a v mnohom závisí aj od výchovy a od rodičov. Stále však platí, že rodina je nezmazateľná súčasť našej spoločnosti od nepamäti.
V súčasnom svete je množstvo vecí, ktoré sa môžu stať zmyslom života. Pre matku je to jej dieťa, pre alkoholika alkohol, pre podnikateľa úspech a peniaze, pre narkomana droga, pre študenta úspech. No každý má okrem tých hlavných zmyslov života /cieľov/ aj tie vedľajšie, ktoré nám slúžia na akési uspokojenie /či ako stupienky/ k dosiahnutiu toho hlavného zmyslu /cieľa/ života.
Ale keby som sa mala dostatočne vyjadriť k tejto téme asi by som tu ešte dlho sedela a preto tento referát ukončím takto: „ Každý má právo žiť tak ako si sám vyberie a ostatní by ho nemali preto odsudzovať, ale pomôcť mu v jeho cieli ak je správny, ak nie tak ho nenútiť zmeniť sa, ale naznačiť mu správane hodnoty v smerovaní jeho života.“
/Netvrdím však, že to čo som napísala na závej je platné pre každého, a všade, je to len môj názor a prístup k tejto téme./
