Potrebujem druhého, aby som pochopil sám seba

Ľudský život je popretkávaný rôznymi príbehmi, hľadaním, či spoznávaním.....Áno, nikto nepozná sám seba úplne dokonale! Ako to viem? Mám možnosť to sledovať nie len v televízii, ale aj okolo seba. Ľudia sa snažia pochopiť svoje činy, ktoré by niekedy najradšej vymazali zo svojich spomienok. V tej chvíli každý túži po čarovnej gume, ktorá by to všetko zariadila. Žiaľ, je to nemožné. No človek už za tie roky prišiel na to, ako by sa to dalo zmeniť iným spôsobom...Ako? Odpoveď je predsa rovno v úvode! Hľadal.......a našiel. Čo? Našu druhú polovicu, ktorá sa na nás pozerá a snaží sa chápať naše činy. Neviem, či to platí pre každého, no pre mňa určite. Pri nej rozumiem sám sebe, ako aj tomu, čo, a prečo robím. Akoby niekto zrazu použil čarodejnícku paličku z rozprávok a všetko sa zmenilo. Chcete vedieť čo konkrétne? Moje chápanie sveta, zmysel života, ako aj to, prečo ráno vychádza slnko....

Je naozaj úžasné zobudiť sa s pocitom, že existuje niekto, kto sa ma snaží pochopiť. Na jazyk sa mi však tisne ešte jedna otázka. Ako tú druhú polovičku nájdem? Myslím, že pre každého to platí individuálne. Niekto sa drží zásad, že keď nehľadá, nájde....Druhí sa zas riadia opačnými pravidlami. Je na každom z nás, ako sa k tomu postaví!Ani si však len nechcem predstaviť, čo by sa zmenilo, keby takéto druhé polovičky zmizli. Čo by sa stalo? Netuším. Pravdepodobne by sa ľudia prechádzali po uliciach ako blázni, či duchovia, ktorým ktosi zabudol vdýchnuť dušu. Možno sú to príliš silné slová, ale keď si pomyslím, čo dokážu ľudia urobiť, keď stratia niekoho, kto im pomáhal pochopiť ich vlastnú podstatu, toto slovo sa stráca kdesi do nenávratna. Nezostáva nám už nič iné, len dúfať, že každý z nás nájde jednu čarovnú bytosť, ktorá nám ukáže, kto vlastne sme...........