Čo mi dala škola?

Prvé čo ma napadne povedať je: "Nič". Ale ak sa nad tým zamyslím, zistím, že bez školy by som bola stratená. A to nemyslím ironicky! Veď ako inak by som zistila, že aká viem byť rýchla, keď ráno nestíham. Kde inde by som sa naučila ryť do lavice?

Samozrejme škola ma naučila aj udržiavať rovnováhu vďaka hojdaniu na stoličke.

Dokonca aj svalová hmota sa mi vyvinula pri sedení na lavičke počas telesnej, keď som sa tvárila, že mi je zle. A viem byť aj nenápadná, vtedy keď sa píše písomka a tiež keď môj spolužiak alebo spolužiačka potrebuje pri odpovedi našepkať.

Rešpektovať rozhodnutia ostatných spolužiakov, ktorí mi nechcú dovoliť odpísať svoju domácu úlohu. Čo sa stávalo v nižších ročníkoch. Teraz odpisuje každý od každého, čiže naučili sme sa pomáhať si. Ďalšia užitočná vec, ktorá sa nám v živote hodí.

Rozšírila som si tiež moju slovnú zásobu o slová, ktoré určite nie je vhodné spomínať.

Jednoducho škola, základ života. Je to tam tvrdé - tvrdé stoličky, tvrdé lavice. No po tých, takmer deviatich rokoch, som si už zvykla. Škola mi zaplna voľný čas. Ten by som vedela využiť inak. Napríklad aj teraz, keď toto píšem, som mohla robiť niečo zmysluplnejšie.

Jediné čo mi v škole dvíha náladu, sú prestávky. Väčšinou ich celá trieda trávime písaním domácich úloh. Až na pár výnimiek, ktoré si ich robia naozaj doma. Podľa mňa by sa mali domáce úlohy robiť v škole. Doma sa má oddychovať.

A ešte jednu veľmi, pre mňa dôležitú vec, som sa v tom našom ústave naučila. Vydržať niekedy aj celých 45 minút ticho. TO je u mňa dosť čo povedať. Tak ako som povedala na začiatku: Bez školy by som bola stratená.