O Slovensku a slovenskom jazyku
(Úvaha)
Žijem na Slovensku a ako svoj rodný jazyk používam slovenčinu. Ale prečo mám rada Slovensko a slovenčinu? Čo pre mňa tieto výrazy znamenajú? Čím je slovenčina zvláštna? A čo sa mi na nej páči?
Už odmalička som počúvala veľa rozprávok, ktoré zozbieral Pavol Dobšinský. Už vtedy som si zamilovala tie krásne slová. Rozmanitosť slovenčiny a široká slovná zásoba vedeli spôsobiť, že som si vedela vždy dokonale predstaviť všetky detaily, ktoré autor popisoval. A úžasné je aj to, že tieto rozprávky sa s rôznymi obmenami šírili po Slovensku a keby nie Pavla Dobšinského, možno by sa nezachovali. Slovenčina má veľa zvratov, ktoré v ďalších jazykoch nenájdeme, preto je v niečom jedinečná. Keď sa chce cudzinec naučiť hovoriť po slovensky, je to preňho veľmi náročné.
Ale slovensky sa môžem dohovoriť aj v iných štátoch, čiže je aj tak trochu medzinárodným jazykom. Slovenčina ma vie naplniť pocitom šťastia, krásy, lásky a mám nadovšetko rada, lebo ju ako jediný jazyk nikdy nezabudnem. Veď ako dlho trvalo, kým sa stala spisovným jazykom? Viedli sa o ňu ťažké boje, len preto, aby mohla vzniknúť a existovať. Nebolo to jednoduché, ale napokon sa to podarilo. Neviem si predstaviť, čo by bolo, keby sme slovenčinu nemali. Akým jazykom by sme rozprávali?
A ako je to s láskou k Slovensku? Veľmi podobne. Tak, ako som sa tu narodila, tak tu žijem. Prežila som tu najkrajšie okamihy detstva. Milujem túto krajinu nielen pre jej polohu, krásu a jedinečnosť, ale aj preto, lebo iba tu môžem cítiť chuť domova. Iba tu môžem stretnúť ľudí, ktorí sú mi vzácni a veľa pre mňa znamenajú. Veď kde inde mám priateľov, ktorí rozprávajú rovnakým jazykom ako ja? Slovensko bude pre mňa jediný ozajstný domov, kde sa môžem stále vracať a som naň hrdá. Môžem cestovať po svete, učiť sa cudzie reči, ale v skutočnosti musím mať aj reč, ktorú viem z domu, ktorá mi je známa. Existuje veľa básní, ktoré vyznávajú úctu Slovenčine. Mnohí autori hľadali tie najkrajšie slová, aby tá rozmanitosť bola vidieť, aby zostala pre ďalšie generácie.
Kde môžeme ešte vidieť, aká nám je slovenčina a Slovensko vzácne? Napríklad v športe. Vždy radi počujeme, že nejaký slovenský športovec sa presadil, že získal medailu a pritom mal súperov z rôznych krajín. Vždy radi počujeme, keď zo zahraničného programu v televízii začujeme slovenčinu. Národnú hrdosť je vidieť všade, ak vyhráme v hokeji, alebo v tenise, či v plávaní. To všetko len potvrdzuje, že mám slovenčinu rada, lebo je to môj rodný jazyk.
Výrazy slovenčina a Slovensko spájam v jeden pojem, pretože Slovensko to znamená slovenčinu a slovenčina to je Slovensko. Nech je akokoľvek, som šťastná, že som sa tu narodila, že tu môžem žiť a hoci má láka svet, Slovensko zostane stále mojím domovom.
