Šťastie - úvaha

Šťastie každý z nás chápe inak. Niekto ho dokonca prevteľuje do osoby - Šťasteny. Ale ako to v skutočnosti so šťastím je? Sadne si na koho chce? Prečo máme niektorý šťastie a niektorým sa lepí smola na päty? Veľmi diskutabilná otázka.

Vraví sa, že každý si je strojcom vlastného šťastia. Ale môže azda malé nevinné dieťa za to, že sa narodí bez zraku? Určite nie. S ľuďmi je to väčšinou tak, že čím viac majú šťastia, tým viac ho chcú. A zase ľudia, ktorí v živote veľa šťastia nikdy nemali, sa tešia aj z maličkostí. Tým by sme mali závidieť. Šťastie je čarovné. Dokáže nám na tvári vyvolať úsmev, potešiť nás a zlepšiť mám náladu. Napríklad aj keď na poslednú chvíľu stihneme autobus...aj to je šťastie.

To slovo používame tak často a predsa nevieme jeho presný význam. Ale poznáme jeho zázračné účinky. Čo sa ho len človek nahľadá na svojej ceste životom! Tí šťastnejší ho nájdu...a znova sme pri šťastí. Ak nájdeme šťastie, tak máme šťastie, že sme ho našli. Šťastie je teoreticky to najdôležitejšie v živote. Lebo ak máme šťastie, tak máme lásku aj zdravie. Byť šťastný a iných urobiť šťastných - to je úloha človeka. Ale ako túto úlohu zvládnuť, to sa nevie. Proste sa to niektorým podarí a iným nie. Podarí sa to tým, čo majú šťastie! A zas a znova sme sa dostali k tomu slovu, ktoré ani nevieme presne definovať...šťastie. Malé a veľké šťastie. Zaslúžené šťastie a šťastie dosiahnuté príliš ľahko. Šťastena.

Ale ja osobne si myslím, že by sme sa mali tešiť aj s maličkostí. To je recept na šťastie. Potešiť sa, keď v škole zvládnem test na jednotku...Poviem si: "Zvládol som to!" A hneď mi je lepšie, som šťastnejší. Tak sa privoláva šťastie. Ale nie každý to dokáže...a takýmto ľudom treba pomôcť. Tak sa zase privoláva šťastie iným. Niektorí ľudia sú poverčiví a nad dvere si vešajú podkovy a klopkajú na drevo. Vraj to privolá Šťastenu. Ľudia sa bláznia za štvorlístkami, lebo si myslia, že im prinesú šťastie. A predsa je to o niečom inom...vedci šťastie definujú ako stav psychického uspokojenia a radosti z dosiahnutého cieľa. Ale ciele nám nepomôžu dosiahnuť podkovy nad dverami...ale len my samy!