Priateľstvo

Čo je to priateľstvo? A kto je to priateľ?

Nad týmito otázkami, už určite zauvažoval nejeden z nás a myslím, že každý na ne vo svojom vnútri pozná odpoveď. Práve tieto odpovede, sú všetky vo svojej podstate rovnaké.
Priateľ je nášmu srdcu človek blízky. Priateľ je niekto, kto nás dokáže pochopiť, vypočuje nás a stojí pri nás v tých najťažších chvíľach. Priateľ je prvý človek, ktorý prichádza, keď už celý svet odišiel.

A priateľstvo?
Je to vzťah medzi ľuďmi zakladajúci sa na dvoch vlastnostiach. Dôvere a úprimnosti. Práve tie sú alfou a omegou každého skutočného priateľstva a bez nich nie je možné hovoriť o priateľstve, ale len o prázdnom vzťahu plnom falošností a lží.
Len niekomu, komu dôverujeme natoľko, že by sme mu do rúk vložili vlastný život... Len tomu, komu do očí nepovieme nič, než čistú pravdu.... Len tomu, kto k nám zaujíma rovnaký postoj, môžeme hovoriť „priateľ".

A aký by mal priateľ vlastne byť?
To vám s určitosťou povedať neviem. Každý predsa len zastáva individuálny názor. Ale rozhodne viem, aký by priateľ byť nemal. Nemal by byť taký, akého ho chceme mať. Ak je raz niekto náš skutočný priateľ, mali by sme ho prijať takého, aký je a nesnažiť sa ho pretvoriť v náš vysnívaný obraz. Koniec-koncov, nikto nie je dokonalý. Ani my. Aj keď si to občas nedokážeme priznať.

Znamená „priateľ" to isté čo „kamarát“?
Napriek tomu, že tieto dve slová často chápeme ako synonymá, nie je to tak. Človek môže mať stovky známych, desiatky kamarátov, no nanajvýš pár skutočne dobrých priateľov.
Kamarát je niekto, s kým trávime svoj voľný čas, navzájom si pomáhame pri učení, či pri práci. Je to človek, s ktorým sa môžeme učiť i zabávať.
Ale priateľ, je niečo úplne iné. S ním zdieľame svoje osobné pocity, nálady či myšlienky, výhry aj prehry, radosti, aj nešťastia. Skrátka, priateľ je človek, s ktorým sa smejeme i plačeme.

Môže fungovať priateľský vzťah dvoch ľudí opačného pohlavia?
Samozrejme, že áno. Veď nie nadarmo sa hovorí, že protiklady sa priťahujú.
Podľa môjho názoru môže takýto vzťah nielenže fungovať, ale častokrát býva omnoho úprimnejší, než priateľstvo dvoch chlapcov, alebo dvoch dievčat. A občas sa predsa stáva, že tá najkrajšia láska vykvitne práve z tohto druhu priateľstva.

Kde sú vlastne hranice medzi priateľstvom a láskou?
Myslím si, že nikde. Už len samotné priateľstvo je určitým druhom láska. Schopnosť mať niekoho rád, otvoriť sa mu a rovnako ho aj prijať v akýchkoľvek životných situáciách.

Nuž, a čo dodať na záver? Snáď len toľko, žeby sme si tých svojich skutočných priateľov mali chrániť ako oko v hlave a nedopustiť, aby naše vzťahy stroskotali na úplne bezvýznamných veciach. Pretože ak sa raz nitky priateľstva pretrhnú, vždy sa dajú zviazať. Ale uzol ostane naveky.