Vážená pani profesorka, milí spolužiaci!

Pamätáte si ešte tie časy, keď v škôlke stačil iba úsmev a už sme boli najlepšími priateľmi. Príčinami našich hádok boli väčšinou hračky a pastelky. Všetci sme sa mali radi, všetci sme si pomáhali a nevedeli sme si predstaviť, že by mohol niekto niekoho zradiť. No časy sa menia. A ľudia tiež. Všetko sa zmenilo po nástupe do školy. Našimi najväčšími problémami boli domáce úlohy a písomky. Do našich životov postupne vstupovala faloš, ohováranie a klamstvá. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, či o takéto priateľstvo naozaj stojíme. Pre každého je to samozrejmosť. ,,Prečo by sa malo niečo zmeniť, keď nám to všetkým vyhovuje?“ hovoria mnohí. No vstúpte si do svedomia a spýtajte sa sami seba, či vám to vyhovuje. A zamysleli ste sa niekedy nad tým, aký to je ideálny priateľ?

Je to človek, ktorému dôverujeme, o ktorom všetko vieme a o ktorom si myslíme, že nás nikdy nemôže zradiť. Nikto si nevie predstaviť svoju existenciu bez ,,tých druhých“. Bez priateľov, ktorých tak veľmi potrebuje. Každý z nás potrebuje mať priateľa. No, priznajme si, kto by sa rád neporozprával o škole, o zážitkoch, o ľuďoch a najmä o tých, ktorý tu práve nie sú. Ale prečo? Prečo sa všetko tak náhle zmenilo? Prečo pre nás už nie je priateľstvo na prvom mieste?

Často krát je na vine len naša neochota, nulová snaha načúvať iným a to, že si vždy stojíme za svojím názorom. Nehovorím, že všetky priateľstvá musia byť dokonalé. Veď všetci dobre vieme, že bez hádok nie je kamarátstvo. No skúsme sa otvoriť pre iných, aby sme aj my mohli vedieť za kým ísť keď nám bude najhoršie. Je dobré vedieť, že niekto je tu s nami, že nás podrží a vypočuje nech už sa deje čokoľvek. Veď nie nadarmo sa hovorí, že koľkokrát stratíš priateľa, toľkokrát akoby si zomrel. Je to, akoby si stratil časť seba. Niečo, čo bolo tvojou dôležitou súčiastkou, bez ktorej nemôžeš ďalej fungovať. Priateľstvo je hlavne o dôvere a o kompromisoch. Človek je predsa bytosť odkázaná na to, aby jej niekto čas od času povedal: „Je dobré, že si!“

Ja osobne si myslím že sú ľudia, vďaka ktorým je svet krajší iba preto, že tu sú. A medzi nich patríte aj vy. Som rada, že som mala možnosť stretnúť takých ľudí. Takých, ktorý mi pomohli prekonať prekážky, ktorý sa smiali na mojich nie veľmi vtipných príhodách, ale najmä takých, ktorý mi dodali odvahu len tým, že sa na mňa usmiali. A preto, keď sa ma niekto opýta, či som mala v živote nejakého skutočného priateľa, môžem s hrdosťou povedať áno a nielen jedného. A teší ma to o to viac, že sú to moji spolužiaci. A zato im patrí jedno veľké Ďakujem.

Priateľstvo je téma o ktorej by sa dalo dlho rozprávať. No ja sa ju pokúsim zhrnúť do jednoduchej definície. S priateľmi zažijeme kopu zážitkov, na ktoré by sme radi zabudli, ale ak by sme nemali priateľov, nezažili by sme nič čo by stálo za spomienky. A vtedy by už naozaj život nemal zmysel. Z toho vyplýva, aby sme si vážili ľudí, pretože iba s nimi sa môžeme pomocou spomienok vrátiť do minulosti, a zaspomínať na tie časy, keď bolo priateľstvo to jediné, na čom nám záležalo.