Tvár je obyčajná maska, ktorá pretvárkou praská. Zlá som bola a iná nebudem, holou tvárou ku Vám prídem. Chytím zvonec a začnem zvonit, ani teba neobýdem...aj k tebe prídem. Som človek, ktorý nesľubuje, ale koná. Bola som dobrá a nikto ma nemal rád, rozprávala som a nikto ma nepočúval a ked som bola ticho, zalepili sa mi ústa! Strachom som umierala a plakala, áno aj bolest tam bola...až teraz som začala trošku uvažovat,každá tvár je pre mna niečim výnimočná, taká rozprávkovo krásna a zároven unášajúca moje myšlienky do neznáma. Rozprávame len preto, lebo by sme to zabudli,ale aj tak nevieme čo z tých úst vychádza. Možno práve preto píšem, nerozprávam iba si myslím! Stačí nám málo slov ku klamstvu, ale potom veľa k pravde! Tak ma tu máte, prestante sa bát pravdy, ktorá vám aj tak umožnuje prhltat vaše vlastné sebecké prejavy bezcitnosti, bez toho aby ste zacítili ich horkú chut! Skúste zhodit masky a bez pretvárky plakat, skúste pochopit,...všetko a všetkých! Ja som priateľ a pomožem Vám zdvyhnut sa zo zeme,ak vaše krídla zabudnú lietat. Chcela by som umriet a znovu sa narodit, do nového a krajšieho sveta s božskym zákonom celej budúcnosti, všetko milovat. Chcela by som aby nosenie akejkolvek masky bol hriech! Prečo Vám tie masky nerozmocia slzy? Prečo musia bit s kamena? Strach, po tele mi prebehli zimomriavky, tak ma napadlo, ved ked si ich dáte dole, zlaknem sa Vás! Ste zvieratá, alebo ľudia? Nie som výnimka, sedím v kúte a rozmýšľam, mám, nemám? Kto nám to povie? Urobme to všetci naraz, ako jedna veľká rodina.. no a tu je ten problém, kde je tá rodina?????.