Majú vysoké školy svoju cenu? (úvaha)

Osvojené poznatky, intelektuálne a praktické zručnosti a návyky, áno aj to je vzdelanie. V každej ekonomike má nesmiernu hodnotu. V krajinách s najvyspelejšou trhovou ekonomikou je práve vzdelanie posudzované ako najdôležitejší faktor prosperity a hlavne kvalitnejšej budúcnosti. Vzdelanie má svoju hodnotu, pre Slovensko zostáva otázne, či má aj cenu. Budúca podoba školstva je pritom jednou z najzávažnejších otázok súčasného Slovenska.

V Ústave, článku 42 sa uvádza: "Občania majú právo na bezplatné vzdelanie v základných školách a stredných školách, podľa schopností občana a možnosti spoločnosti aj na vysokých školách." Táto formulácia dáva možnosť zaoberať sa otázkou spoplatnenia vysokých škôl a najmä v súvislosti s vládou schválenou koncepciou rozvoja vysokého školstva sa u nás nesmelo rozbehla diskusia o reforme financovania vysokého školstva. Je teda potrebné spoplatňovať, alebo nie je potrebné spoplatňovať? Túto otázku koncepcia reformy obišla a riešenie sa odsunulo. Akonáhle sa čo i len objavila myšlienka spoplatniť vysoké školy, niektorí politici začali proti tomuto mohutne protestovať. V súčasnej situácii by to predsa bol krok nesociálny a nereformný. Ale nemôže to byť aj inak? Ak uvažujeme o spoplatnení školstva, aké dôsledky nás k tomu vedú ? A práve tieto dôsledky sú faktormi ovplyvňujúce celú diskusiu o reforme financovania vysokého školstva. Uvediem preto aspoň najdôležitejšie z nich:

Odmeňovanie - všeobecne platí, že nízka hodnota odmeňovania priamo ovplyvňuje aj kvalitu poskytovaného vzdelania. Taktiež noví učitelia určite za malú odmenu do školstva neprídu. V Českej republike je celoštátny priemer platu učiteľov ZŠ 13 526 Kč (údaj za prvý polrok tohoto roku). Treba ešte niečo dodať?

Nedostatok miesta na VŠ - Odhaduje sa, že u nás študuje na vyšších ako stredných školách v súčasnosti 25% ľudí vo veku 20 rokov, kým v ostatných krajinách OECD študuje v priemere 42% 20 - ročných. Len pre porovnanie v Poľsku je to 46%. Záujemcov o štúdium je u nás samozrejme omnoho viac a toto množstvo prekračuje aj množstvo študujúcich. Približne polovica záujemcov nemôže študovať na VŠ kvôli nedostatku miesta, pričom ten je daný nedostatkom peňazí. Využitie potenciálu - Tento asi najzávažnejší dôsledok súčasného bezplatného školstva súvisí s tým, že naša krajina využíva len približne polovicu svojho obrovského potenciálu mladých a vzdelaných ľudí. Aj teraz badať dôsledky v ekonomickej sfére a to najmä v konkurencieschopnosti a nezamestnanosti.

Analýzy u nás, ale napr. aj v Českej republike, ukázali, že najtesnejšia väzba je medzi vzdelaním detí a vzdelaním rodičov, t.j. čím vyššie je vzdelanie rodičov, tým sa dá predpokladať aj vyššie vzdelanie ich detí. Keďže medzi sociálne odkázanými sú väčšinou (aj keď samozrejme nie vždy) ľudia s nižším vzdelaním, je možné konštatovať, že dnešný systém bezplatného školstva nevytvára zvýhodnený režim pre sociálne slabšie vrstvy. Ale okrem rodín, ktoré sú na základe kritérií uznávané štátom ako sociálne slabšie, podstatnú časť spoločnosti tvoria rodiny, ktorých príjem je nižší ako celoštátny priemer a na pomoc zo strany štátu nemajú nárok. Týka sa to viac ako polovice obyvateľstva vrátane vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Nestane sa práve pre týchto ľudí vzdelanie nedostupným? V záujme každého štátu je mať čo najviac vzdelaných ľudí, schopných vytvárať nové hodnoty. Medzi vysokoškolsky vzdelanými je najnižší počet dlhodobo nezamestnaných. To, čo štát vynaloží na vzdelávanie, sa mu niekoľkonásobne vracia prostredníctvom daní a ušetrených výdavkov na podpory a sociálne dávky. Ak by ste sa bližšie zaoberali návrhom spoplatnenia VŠ, zistíte, že sa predpokladá 10% účasť študenta na nákladoch štúdia. Rozpočet pre VŠ v roku 1999 dosiahol sumu 5,449 mld. Sk. Poplatky, ako sú navrhované, teda prinesú maximálne 500 mil. Sk. Veľmi podstatná časť tejto sumy bude ale vynaložená na štipendiá pre študentov zo sociálne slabších rodín, predpokladá sa že to bude asi 200 mil. Sk. Reálny výnos je teda 300 mil. Sk., čo predstavuje 5 % súčasných výdavkov na VŠ. A to je ešte potrebné pripočítať administratívne náklady spojené so zavedením poplatkov. Zoberme si do úvahy, že technologický deficit vysokých škôl v súčasnosti dosahuje sumu okolo 3 mld. Sk a ak k tomu pripočítame množstvo dlhov a mnohé iné výdavky (opravy budov...), tak zdroje získané zo spoplatňovania sú nielen malé, ale pri dnešnej sociálnej situácii skôr skomplikujú situáciu jednotlivým rodinám s vysokoškolákom ako by im mali priniesť výhody. Platené štúdium nie je automaticky garanciou jeho kvality, čo platí špecificky práve pre Slovensko. Vysoké školy s najväčšou pravdepodobnosťou zostanú takmer rovnako finančne podvýživené ako v súčasnosti.

V terajšej ekonomickej situácii je preto potrebné hľadať finančné zdroje inde ako je študent, a ak by bolo potrebné spoplatnenie, tak iba v hraničnej situácii.

Finančné zdroje sa črtajú napríklad v alternatívnom financovaní (dotácie od sponzorov, regiónov a podnikov), alebo v podnikateľskej činnosti VŠ a jej oslobodenia od daní. Ak sa bude naša spoločnosť o niekoľko rokov, či desaťročí nachádzať v lepšej ekonomickej situácii, spoplatňovanie by malo byť súčasťou štúdia. Teraz na to ešte určite nie sú vytvorené dostatočné podmienky. Pozitívne signály existujú a je ich množstvo, školstvo sa poberá správnym smerom, ale aspoň na Slovensku treba zvážiť každý reformný krok, aby nepôsobil v konečnom dôsledku úplne inak, ako si navrhovateľ zaumienil.