Domov zďaleka nie je len súčet predmetov v štyroch či viacerých stenách. Nie je avšak iba výpočtom funkcií, ktoré k nemu prináležia. Toto všetko je určite dôležité, ale aby sa stal skutočným domovom, musí v ňom zavládnuť tiež citové a rozumové vzťahy, musí vzniknúť akási história domova a jej uvedomenie. Kvalita domova je ďaleko viac vo vzťahu k miestu a k ľuďom, než v cene stien a zariadení.
Pôvab domova je v bezpečí, ktoré poskytuje. Jeho výrazom sú kľúče, umožňujúce, aby voľný prístup mali len tí, ktorým ich zveríme. Podvedome to vedia i deti, ktorým stúpne sebavedomie, keď dostanú svoj prvý kľúč.
Bezpečnú atmosféru domova tvorí to, že si tu do istej miery môžeme robiť, čo chceme. K tomu „chceme“ patria samozrejme i povinnosti, ale tiež zábava, voľnosť prejavu, odpočinok a možnosť sa na určitú dobu dobrovoľne sa izolovať, teda nestretnúť sa s tým, s kým práve nechceme.
Kvalita vzťahov je lepšia tam, kde domov má svoje „verejné priestranstvá“, ale aj kúty a miestnosti vyhradené súkromiu jednotlivcov, ich činnostiam, koníčkom i nerušenému rozmýšľaniu. Samozrejme aj nevyznačené hranice teritórií jednotlivých členov domácnosti by mali byť ostatnými rešpektované.
Svoje stále pravidlo by mala mať aj deľba povinností. Dobré vzťahy vznikajú tam, kde o zásadách deľby nie sú pochybnosti. Zastúpiť sa v každej z činností by malo byť samozrejmosťou. Veď každý z nás prispieva k spokojnosti ostatných, prikladajúcim polienkom sa podieľa na vytváraní tepla, vyžarujúceho z rodinného krbu.
Neviem, či ste niekedy skúsili premýšľať o domove. Kvalite domova však určite takéto úvahy prospievajú. V čím mladšom veku si členovia rodiny podobné otázky položia a odpovedia, v tým kvalitnejšom domove a rodine budeme žiť.