Priateľstvo
Čo si myslím o priateľstve? O tomto slovku, za ktorým sa skrýva toľko pozitívnych a negatívnych emocionálnych postojov a pocitov? U mňa je priateľstvo vždy a za každých okolností na prvom mieste, dokonca aj pred rodinou a láskou a dobrými pečenými hranolčekmi. Možno sa niektorý pýtajú: „A prečo?“ Je to jednoduché. Rodičovi alebo partnerke sa nezveríte o tom, ktorá skupina vás zaujíma, aké lásky ste zažili, aký bol váš najvýznamnejší emocionálny zážitok. Priateľstvo to je niečo viac ako kamarátstvo, s daným subjektom vás spája hlboké citové puto, ktoré nezlomí čas ani vzdialenosť, iba negatívne vplyvy jedného z nich. Toto puto nemusí byť iba medzi rovnakým pohlavím, dokonca ani k nejakému ľudskému jedincovi. Napr. Zachráňte Willyho 3 = priateľstvo medzi 16ročným adolescentom a Kosatkou dravou, ktorá vyústi do romantického záveru – slobody.
Priateľstvo však zostáva priateľstvom, ak sa jedinec, subjekt do priateľa nezaľúbi. Vtedy nahradí iný cit, pre niekoho krásny, a pre niekoho zatracovaný – láska. Priateľstvo to je splynutie dvoch spriaznených duší, ktoré sa môžu zveriť so všetkými tajomstvami, požičať pravítko alebo hlavne aj tolerovať svoje negatívne chyby. Priateľovi sa môžete zveriť, koho ľúbite, je mnohostraný, občas má aj funkciu akejsi „bútľavej vŕby“. Môžete si spolu vyjasniť niektoré problémy, vydiskutovať kritické témy a ďalej nadväzovať priaznivé kontakty s ďalšími partnermi.
No na druhej strane, až po smrti najlepšieho priateľa subjekt zistí, aká je SKUTOČNÁ CENA PRIAŤEĽSTVA.
|