Etika na Internete
Internet. Fenomén dnešnej doby, ktorý začína ovládať svet. Je to naozaj tak ? Začína byť Internet najmodernejším médiom, ktoré v budúcnosti ovládne planétu ? Zrejme áno. Nespočetné množstvo informácií nevídaného rozmeru na jednom počítači v domácnosti lákajú denne milióny ľudí. Lákajú ich sadnúť si za počítač, pripojiť sa a ponoriť sa do virtuálneho sveta. Sveta, kde nikto nikoho nepozná, kde je každý anonzmný – skrytý za svojim počítačom, kde ho nikto nevidí. Áno – anonymita je presne to, čo ľudí tak láka na Internet. Pretože sa neboja, objavujú v sebe skryté možnosti. Môžu si dovoliť to, po čom stále túžili, môžu si skrátka robiť čo sa im zachce, bez toho, aby sa museli hambiť, bez toho, aby ich niekto za to stíhal. Nemusia sa pozerať nikomu do očí keď klamú o tom, či sú ženatí, nemusia sa nikomu pozerať do očí, keď si prezerajú nahé telá. Sex ako taký je jedným za najväčších ťažísk Internetu, spolu s hudbou. Pretože práve tieto dve veci najviac zaujímajú ľudí, ktorí sú na Internete. Ale klamala by som, kebz som všetkých hodila do týchto dvoch skupín záujmov. Samozrejme – surfujú aj ľudia, ktorých cieľom nie je nič iné, len pokecať si s kamarátmi, poprezerať si novinky z celého sveta, pracovať s kolegami na diaľku. Nie každý, kto používa Internet je zlý. Etika na Internete má však úplne iné rozmery ako v skutočnosti. Ale úplne iné. Jestvuje nespočetné množstvo výrazov, s ktorými sa v normálnom svete nestretneme, no na Internete ich pokladáme za samozrejmosť. Tzv. „smajlíci“ napr. sú také zvláštne ikonky, ktoré sa dajú na klávesnici napísať a znázorňujú emócie. :-) napríklad znamená úsmev, no :-( je už smútok. Stačí sa na túto ikonku pozrieť zboku. Dvojbodka sú očká, pomlčka tvorí nos a zátvorka sú ústa. Ľudia spravia všetko pre to, len aby si spohodlňovali život ako sa len dá. Keď to takto pôjde ďalej, všetci budeme môcť sedieť doma za Internetom, s mobilom v ruke. Budeme ovládať svoju prácu priamo z domu, nebudeme musieť nikam chodiť, pretože sa budeme vidieť cez obrazovku. Tak chladné a neosobné obrazovky, ktoré sa stávajú našou súčasťou života, či chcem alebo nie. Na tzv. „chatoch“ denne prebiehajú diskusie. Hocikto, kto má záujem, sa môže pripojiť do chatu a diskutovať na ľubovoľnú tému s ľuďmi, o ktorých v živote nič nepočul, nikdy ich nevidel a nemá k nim ani žiadny vzťah. Ideálne miesto pre posťažovanie si na štát, ženu, deti, školu. Vybúrenie sa mladých týmto spôsobom nieje ničím nezvyčajým.
Nadávajú jedna radosť, učia sa od skúsenejších surferov „skúsené výrazy“, zaúčajú ďalších.. Tento kolotoč sa točí už pekne dlho. Musím kriticky priznať, že slušnosť je dosť ojedinelá. Neviem čím to je, možno je to len moja chyba. Možno som len ja našla samé zlé diskusné skupiny. Neviem neviem. Na svete je veľké množstvo ľudí, veľké množstvo názorov. Nikto nie je dokonalý, všetci robíme chyby, všetci sme aspoň raz poriadne zahrešili. No sú ľudia, ktorí sa celé dni musia ovládať, musia v sebe tlmiť ich zlú výchovu. No keď sa vracajú zo školy, z práce a sadnú si za Internet, tak sa už nemusia krotiť. Môžu sa ventilovať týmto spôsobom. Poznám mnoho ľúdí, ktorí sa dennodenne pokúšajú nájsť si cez Internet partnera/partnerku, pretože v skutočnom živote sa im nedarí. Hrajú sa na niekoho iného, kým v skutočnosti vlastne vôbec niesú. Nepáči sa mi ten systém. Celkovo, by to mohli tvorcovia Internetu nejak doriešiť. Pretože takáto anonymita nemusí byť stále prospešná, ba myslím si, že časom bude veľmi veľa anonymov aj v skutočnom živote.
|