(realizmus)
- pochádzal zo zemianskeho rodu
- zacal chodit na gymnázium v Miškovci, coskoro patril medzi najlepších žiakov
- zacal písat pod vplyvom madarského básnika Petofiho
- napríklad prvotinu: Básnické prvosienky Jozefa Zbranského - venované sú Andrejovi Sládkovicovi. Autor v nich vyjadruje lásku k rodnému kraju - Orave
- študoval na právnickej akadémii v Prešove, kde sa iniciatívne zúcastnoval na príprave almanachu N a p r e d
- v r. 1875 si zvolil pseudonym Hviezdoslav
- v máji 1876 si vzal za manželku Ilonu Novákovú
- 20 rokov pôsobil ako advokát v Námestove
LYRIKA:
b. zb.: SONETY (skladá sa z 21 básní)
- básnik sa v nich zamýšla nad záhadami vesmírneho sveta, nad možnostami ludského poznania, zranuje ho "zloba a neprávost" pozemského života, chce od neho uniknút do sveta fantázie, básnickej tvorby, ale nakoniec spoznáva, že jeho miesto je na zemi, v strede spolocenských zápasov
(Sonety nastolujú protiklad medzi ideálnym svetom umenia a bolestnou skutocnostou. Vyznievajú však jednoznacnou výzvou primknút sa k skutocnosti a podstúpit s nou zápas v mene pravdy a spravodlivosti.)
lyrický cyklus: LETOROSTY - skladá sa z 3 castí (cyklov):
1.(Co dávam, dávam z úprimnosti duše) - autor naznacuje program svojej tvorby. Chce, aby jeho poézia bola pravdivá, bez okrás. Pravda je jeho životným krédom "mne odporným, co prírode sa prieci, len pravdy si ctím prostý oblicaj"
2.(Cierny rok) - obraz vnútorného života básnika v tažkých casoch života, ked postupne strácal svojich najbližších. "Cierny rok" -> smrt matky, otca, brata. Smrt najbližších núti Hviezdoslava zamýšlat sa nad zmyslom ludského života. Z mucivého uvažovania ho oslobodzuje spoznanie, že je to tvorivá práca, ktorá predstavuje najvyššiu hodnotu a dáva zmysel ludskej existencii.
3.(Primknutie sa k ludu)?- básnik postupne prechádza od osobných bôlov k problémom života slovenského ludu. Osvojuje si spôsob jeho sociálneho nazerania na skutocnost, podrobuje ostrej kritike vykoristovatelskú morálku a príživníctvo. V b. Ó, preco som nie víchrom - si žiada mat niciacu silu ako víchor, búrny oceán alebo sopka, aby mohol zmietnut všetkých tých, co žijú na úkor mozolnej práce ludu.
Nádej a výzvu vyjadruje v b. Ó, mládež naša, tys' držitelkou rána. Básnik vidí mládež ako optimistickú a veselú. Nabáda ju k pracovitosti a rozširovaniu vedomostí. Dopraje jej aj zábavu.