Ľudo Ondrejov (*1901 – 1962)
- vlastným menom Ľudovít Mistrík
- patrí k zakladateľom naturizmu à 1. etapa naturizmu (lyrizovaná próza)
- Figuli, Chrobák, vyvrcholenie – Švantner, dozrievanie – Hana Zelinová
- narodil sa v Kostivianskej pri Banskej Bystrici, tu prežil väčšinu svojho života; bol veľmi naviazaný na túto časť Slovenska – hory – vo všetkých jeho dielach
- pochádza zo sociálne slabšej vrstvy, mal prístup najmä k robotníkom
- publikoval v Pravde národa; redaktor, zamestnanec Matice Slovenskej
- od 1938 žil v BA a tu aj umiera
- zakladateľ lyrizovanej prózy; písal literatúru pre deti aj pre dospelých, poéziu aj prózu, bol aj prekladateľ
- sústredil sa na preklad juhoslovanských jazykov – srbský, chorvátsky
Poézia:
- 1932 – zbierky veršov Bez návratov – v duchu symbolizmu, nadväzuje na našu literárnu modernu, ústnu ľudovú slovesnosť, neoromantizmus – v obraze titanských postáv
- témy: osobné, reflexívna lyrika, autobiografické črty
- rozpor medzi snom a skutočnosťou, túžba zmeniť svet
- pocity samoty, odcudzenia, odľudštenia
- má pesimistické vyznenie à jedinec svet zmeniť nedokáže
- rozsiahla básnická skladba Martin Nociar Jakubovie – romantický epos, poéma à nadväzuje na romantický útvar, ktorý má silnú literárnu a romantickú zložku
- nadväzuje na Kráľa a Sládkoviča – Detvan
- podtitul: Denník o živote a láske, o smrti a o budúcnosti – aj téme diela
- kompozícia: v lyrickej časti obraz prežívania, nálad hlavnej postavy à city a nálady lyrického subjektu, na druhej strane – autoštylizácia – splýva nám lyrický subjekt a autor
- na 3. strane – spoveď dieťaťa svojej doby – reprezentant medzivojnovej generácie
- v epickej časti – obraz putovania Martina Nociara – počas neho rieši viaceré konflikty: svoj vzťah k ženám à popretie erotickej lásky, ale ako stálu hodnotu stavia vzťah k matke; vzťah medzi Martinom ako indivíduom a spoločnosťou à spoločnosť ho neprijíma, odsudzuje ho, nevie svoj ideál posunúť do spoločnosti
- kapitoly Mesto sklamania, Mesto stroskotancov
- Martin opúšťa svoje ideály, prichádza ku hore Veľkých vidín – vízia budúcnosti – o slobode, spravodlivosti, rovnej spoločnosti
- vízia Martina je pomoc iným ľuďom
- postava Martina sa vytráca z ľudského sveta
- idea: ukázať človeka, ktorý má jasnú túžbu, vidinu, ale nemôže ju realizovať, lebo je na svete sám
- naturizmus – utiekanie sa k prírode
- Mámenie a Pijanské piesne à prehlbuje sa úpadok, tragickosť videnia sveta à dekadentná literatúra à utápanie sa, lebo človek nevidí zmysel života
Próza:
- 1932 – Rozprávky z hôr –pre deti à hovorí o vzťahu človeka a prírody (svet tisícročných pravidiel noriem)
- harmonický človek môže byť len ten, kto žije v harmónií s prírodou
- delenie sveta: na ten „hore“ – svet horárov, drevorubačov, pastierov, ktorí žijú v horách, v súlade s prírodou; tam „dolu“ – svet dedín, miest, pokrivených ľudských vzťahov à preto, lebo tu neexistuje neznáme tajomstvo
- r. 1933 – Tátoš a človek – stará folklórna téma – vzťah človeka a koní ; človek je zobrazovaný egoisticky – odprírodňovanie koňa kvôli výhodám človeka
- Africký zápisník, Príhody v divočine, Horami Sumatry, Keď pôjdeš horou – autor pátra po prírode, ktorej sa nedotkol človek; človek pozorovateľ a nie dobyvateľ - posilňuje sa lyrická časť, oslabuje sa dejová línia
- 1937 Zbojnícka mladosť – deťom aj dospelým
- 1939 Jerguš Lapin ↳ 2. časť – určené dospelým, oslabuje sa lyrickosť, prechádza k sociálnym románom podobným Jilemnickému
- 1.sv.v – alegória – „Vyhynuli naši zbojníci“ niekto kto už nemôže chrániť ľudí, vrchársky svet vyhynie à odchádza do mesta, do dedín, veľa stráca
- disharmónia, rozorvaná postava
- 2 princípy ho formovali: princíp otca, zbojníka; princíp matky, pokora
- kmitá medzi láskou a nenávisťou, pokorou a nepokorou
