Úvod:
Nad výberom témy svojej práce som naozaj nemusela dlho rozmýšľať. Bolo to hneď jasné. Spomenula som si na krásne básne Jána Smreka. Hlavne jedna mi utkvela v pamäti.. Dnes milujem svoj deň. Aj keď mám za úlohu písať o jeho novinárskej tvorbe, nedalo mi nevysvetliť môj výber.

Na mňa Ján Smrek zapôsobil ako človek odhodlaný postaviť sa proti najrozličnejším problémom. Išiel za tým, čo cítil...išiel za umením. Vyjadroval sa umeleckou, ale pri tom zrozumiteľnou formou. Lebo len tak sa môžu veľké a krásne myšlienky dostať do povedomia každého. V jeho básniach je toľko lásky, že musí zapôsobiť na každého.

Členenie mojej práce je jednoduché. V prvej časti je vysvetlené ako sa dostal k žurnalistike a ako v nej pokračoval z pohľadu literárnych vedcov a kritikov. V ďalších častiach som čerpala z jeho memoárovej tvorby a chcela som priblížiť jeho pocity a vnímanie od prvých počiatkov jeho novinárskej kariéry.

Cieľom práce je zmapovať ako tak život národného umelca. Poukázať na to, že aj keď človek nemal práve veľa šťastia v živote nemusí sa stať zatrpknutým a zlým. Ale práve naopak. Mal by sa pozerať na svet s láskou.

Životopis Jána Smreka:

Ján Smrek (vlastným menom Ján Čietek) sa narodil 16. decembra 1898 v Zemianskom Lieskovom. V detskom veku mu zomrel otec a na ďalšiu výchovu ho poslali do roku 1907 do evanjelického sirotinca v Modre, kde mu venoval starostlivosť Samuel Zoch. Tu získal základné vzdelanie. Okrem toho sa už ako dvanásťročný podučil v miestnej kníhtlačiarni sadzačskému remeslu. Pätnásťročný odišiel na Dolnú zem do Petrovca, kde prežil štyri roky v rodine Godrovcov ako obchodnícky učeň (1913-1917). Potom pracoval krátko v Ružomberku v obchode Fedora Houdka (1917). Tu sa spoznal so Štefanom Krčmérym, ktorý mu pomáhal v umeleckom raste, priblížil mu zjavy modernej euróspkej poézie, najmä českej (Otakar Březina) a maďarskej (Endre Andy). S modernou francúzskou poéziou (Paul Verlaine, Guillaume Apollinaire) sa oboznámil z Čapkovej antológie Francouzská poesie nové doby.. V tom čase sa totiž prebúdzal jeho literárny talent a napísal prvé verše. V roku 1916 uverejnil v Budapešti (v Slovenskom týždenníku) prvú báseň. Postupne sa začali jeho prvotiny zjavovať i v iných periodikách. (v Národných Novinách, v Živene). V predposlednom roku prvej svetovej vojny narukoval do Budapešti k delostreleckému pluku. Po polročnom výcviku sa dostal ako frontový vojak rakúsko-uhorskej armády až do Carihradu (Istanbul), Turecka a Palestíny. Ochorel tam na maláriu a po liečení v Damasku, v Alpe a Kadiköji (predmestie Carihradu) sa vrátil cez Odesu, Ukrajinu, Bukovinu, Halič do Budapešti (1919) a odtiaľ do Modry. / 1

Vo vtedajšej oslobodenej vlasti uňho silnel záujem o literatúru a umenie. Verše posielal do viacerých časopisov a novín (do Zlatej Prahy, Mladého Slovenska, Slovenského denníka, Slovenských pohľadov a inde.) V rokoch 1918-1921 študoval na učiteľskom ústave v Modre. Aj tu sa venoval literárnej tvorbe a redigoval študentský časopis Iskry. Cez prázdniny vypomáhal v redakcii Národných novín. Získaval tak základné vedomosti o novinárskej a redaktorskej práci, ktorej sa venoval v ďalších rokoch života. / 2

V roku 1966 bol menovaný za národného umelca. Zomrel 8. decembra v Bratislave a 14. decembra sa konal pohreb v bratislavskom krematóriu. V roku 1983, 17. mája bolo uloženie jeho urny na Národnom cintoríne v Martine. / 3

Ján Smrek a jeho jeden šťastný deň:

Ako sám hovorí: „ Áno, v mojom živote do môjho dvadsiateho prvého roku zúrila „víchrica hnevu„ až na mojej oblohe konečne vyšlo slnko v podobe tváre Štefana Krčméryho.“ / 4

V júni 1920 mu prišlo do Modry na učiteľskú preparandiu list z Martina od Štefana Krčméryho, ktorý bol v tom čase tajomníkom Matice Slovenskej i členom redakcie Národných novín. V tom liste bol pozvaný do redakcie Národných novín, na letnú výpomoc. Ponúkali mu 1200 korún mesačne. Našli mu dokonca rodinu v ktorej sa mohol ubytovať, prípadne i stravovať.

Bola to pre Jána Smreka v jeho očiach naozaj veľká vec! Na vtedajšie časy to bola pre študenta za prvé veľká čiastka peňazí a za druhé (to najhlavnejšie), mohol tak získať nezaplatiteľné rady do novinárskeho života. Z rúk Štefana Krčméryho ho prevzal dobrotivý a láskavý šéfredaktor Ivan Thurzo. Za úlohu mu dal denne triediť redakčnú poštu, aby z nej vybral všetko čo sa dá použiť pre denné zvesti. Keď si každý deň urobil svoju prácu a odovzdal ju zástupcovi šéfredaktora Andrejovi Mihálovi, mohol si hvízdať a smoliť básne. Ale to mu nestačilo. Nechcel ostať v redakcii zbytočný a tak chcel písať články. To čo napísal dal každé ráno nesmelo Ivanovi Thurzovi na stôl. Ten mu nič nepovedal, ale na druhý deň čítal svoj článok v Národných novinách ako úvodník. Do konca augusta, kým sa musel opäť vrátiť do školy mal v N.N. uverejnených sedem úvodníkov. Po prvom lete, keď bol na odchode mu Ivan Thurzo podal ruku so slovami, že ho o rok čakajú znova, nech príde a že mu dajú dvetisíc. V roku 1921 zmaturoval s vyznamenaním.....

Na druhé leto prišiel už aj so svojim priateľom (do redakcie Národných novín) Emilom Boleslavom Lukáčom. Ten ale nezostal celé leto v redakcii, neprejavoval nijakú zvláštnu horlivosť za redakčným stolom. Ale za to Jánovi Smrekovi pošepol do ucha, nech s ním ide na teológiu. Sľúbil mu, že to u pána dekana Bodického zariadi. Mali ho prijať a mal mať aj alumneum aj izbu v evanjelickom teologickom domove na Konventnej ulici. Dokonca mal študovať zadarmo, pretože bol chudobný. Čo E.B. Lukáč sľúbil, to aj splnil. Na teológiu bol prijatý. / 5

Po šiestich semestroch, ale štúdium zanechal a pracoval ako redaktor v Slovenskom denníku a od roku 1925 v Národných novinách až do 1929. Súčasne redigoval zborníky a knihy pre nakladateľstvo L. Mazáča v Prahe (Zborník mladej slovenskej literatúry, (založil) Edíciu mladých slovenských autorov –EMSA-, Mazáčovú slovenskú knižnicu). / 6

V roku 1930 odišiel z Martina do Prahy a založil Elán, literárnoumelecký mesačník (vychádzal od roku 1939 do roku 1947 v Bratislave). Elán bol modernou umeleckou revue, časopisom, ktorý združoval všetkých tvorcov pokrokovej slovenskej literatúry a kultúry. Ján Smrek zredigoval aj reprezentatívny slovesnovedecký zborník Slovenská prítomnosť literárna a umelecká (1931). / 7