Janko Jesenský

Vzdelanie:

1884 meštianska škola, Martin
1885 – 88 gymnázium, Banská Bystrica
1888 – 89 Rimavská Sobota
1889 – 93 Kežmarok
1893 – 96 Právnická akadémia, Prešov
1896 – 1901 univerzita, Kluž (Rumunsko)
1901 doktorát na právnickej akadémii v Kluži
1905 advokátska skúška, Budapešť

Pôsobenie:

1900 - 04 advokátsky koncipient, Bytča, Liptovský Mikuláš, Martin, Nové Mesto nad Váhom
1906 - 14 samostatný advokát, Bánovce nad Bebravou
1914 vojak rakúsko-uhorskej armády
1915 uväznený, odvedený na ruský front
1916 príslušník česko-slovenských légií a redaktor Čechoslovana vo Voroneži v Petrohrade (spolu s Tajovským)
1916 - 17 redaktor Slovenské listy, Petrohrad, Moskva, Kyjev
1918 podpredseda ruskej odbočky Československej národnej rady, Omsk
1919 - 22 župan Gemersko-malohontskej župy
1923 - 27 nitriansky župan
1928 - 38 vládny radca Krajinského úradu
1931 - 35 krajinský viceprezident, Bratislava
1932 - 38 predseda Spolku slovenských spisovateľov
1933 šéfredaktor časopisu Slovenské smery umelecké a kritické
1939 - 45 podporoval protifašistické hnutieOcenenia:

1945 národný umelec

Tvorba:

Poézia:

1905 Verše
1917 - 19 Zo zajatia
1918 Z veršov Janka Jesenského
1923 Verše Janka Jesenského II
1932 Po búrkach
1941 Pred ohnivým drakom
1944 Hnev svätý
1944 Náš hrdina
1945 Proti noci
1945 Čierne dni
1945 Na zlobu dňa I – III
1945 Reflexie
1948 Jesenný kvet

Próza:

1913 Malomestské rozprávky
1921 Novely
1933 Cestou k slobode
1934 a 1938 Demokrati
1935 Zo starých časov
1970 List slečne Oľge

Divadelné frašky:

1895 Bozky súboja alebo Poručík
1895 Medicína účinkuje

Ostatné:

1918 Počiatky slovenského pravopisu
1918 Nástin dejín slovenskej literatúry
1955 Jesenský v kritike a spomienkachŽivotopis:

Pochádza z advokátskej rodiny. Otec bol významným činiteľom slovenského národného hnutia a spoluorganizátorom akcií celonárodného významu (Memorandum, Matica slovenská a pod.). Vyrástol v ovzduší poslednej fázy realizmu a nástupu symbolizmu. Svojím dielom patrí k obom týmto literárnym smerovaniam.

Literárnej tvorbe sa začal venovať roku 1889 na kežmarskom gymnáziu. Ako prvý v slovenskej poézii sproblematizúval vlastné city, a tým do značnej miery porušil tradičný charakter lyrického hrdinu. Publikačne bol činný až od roku 1897, najčastejšie v Slovenských pohľadoch, Národných novinách a Ľudových novinách. Významne zasiahol aj do vývinu slovenskej poviedky, novely a románu.

Prvé krátke prózy sú postavené na anekdote. Postupne prerastali do satirickej kresby z malomestského prostredia. Ťažiskom jeho prozaickej tvorby pred rokom 1918 sú psychologické novely.

V poézii prišiel s motívmi osobne prežívaného ľúbostného citu. Podstatnou zložkou jeho poézie je irónia a sebairónia. Formálne ju charakterizuje ľahký piesňový štýl (takmer heineovský), ktorý kontrastuje s drsne pomenúvanou citovou skúsenosťou.

Ako intelektuálny typ básnika reagoval aj na spoločenskú problematiku. Nesúhlasil s rozbitím Československej republiky roku 1939 a na Slovenský štát reagoval sériou politických básní a pamfletov. Ilegálne vyvezené do Londýna sa stali súčasťou Československého vysielania BBC počas vojny. Vyšli tam i knižne pod názvom Na zlobu dňa. Jeho angažovanosť vo veciach "národa", bojujúceho za svoju slobodu, sa prejavila vo veršoch písaných v zajatí a v légiách. K politickej poézii sa uchýlil aj v čase druhej svetovej vojny, v podmienkach polototalitného "slovenského štátu", v ktorej parodoval a ironizoval praktiky politického režimu.

Jeho básne sú príležitostné, elegické, útočné, ktoré smerujú proti vláde mamony a politickej demagógii; vyjadril odpor proti fašizmu; vysmieval sa najmä honbe za titulmi, hromadeniu funkcií, komplikovanosti byrokracie, ale aj z množstva rôznych spolkov a združení. Kritickosť uprednostňoval pred falošnou kolegialitou, pred skrývaním neduhov. I keď patril k predstaviteľom štátnej moci, mal vždy dostatok morálnej sily aj odvahy, aby v tvorbe zostal slobodný a útočil na pseudodemokratov.
Básnickou tvorbou sa zaradil medzi priekopníkov slovenskej literárnej moderny, prózami pokračoval v tradíciách kritického realizmu. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu.

Významnou zložkou jeho literárnej aktivity bola prekladateľská tvorba. Orientoval sa na preklad ruskej poézie.

Sporadicky sa venoval aj literárnej publicistike, cenné sú najmä jeho spomienkové články o predprevratovom literárnom a kultúrnom Martine.

V Bratislave na Somolického ulici je Múzeum Janka Jesenského.