Pavol Országh Hviezdoslav

Pavol országh Hviezdoslav

Narodil sa dňa 2.februára 1849 vo Vyšnom Kubíne v chudobnej zemianskej rodine. Iba jeho meno nebolo slovenské, doma sa však rozprávalo po slovensky. Základy cudzích jazykov pochytil Országh v ľudových školách vo Vyšnom Kubíne, Jaseňovej a Leštinách.

Zásluhou učiteľa Medzihradského, že rodina dali Pavla ďalej do škôl, pretože práve on ich upozorňoval na chlapcov výnimočný talent. Navyše bol Pavol chorľavý a vôbec sa nehodil pre gazdovskú prácu. Rodina sa rozhodla, že pošle Pavla k strýkovi do Miškovca. V Miškovci je nižšie gymnázium.

V septembri 1862 sa zapisuje do prvého ročníka nižšieho gymnázia v Miškovci. Jeho znalosti maďarčiny boli chabé, ale sám spomína, že sa musel bifľovať, aby sa zaradil medzi prvých žiakov triedy. Strýko mal bohatú knižnicu a tu sa Pavol Országh naučil milovať maďarských básnikov a maďarskú históriu, začal i písať maďarské verše.

V lete 1865 sa vracia domov. Do skončenia nižšieho gymnázia mu chýba jeden rok, potom chce pokračovať v štúdiách na vyššom gymnáziu a rád by študovať ešte ďalej... V štúdiu pokračuje na kežmarskom gymnáziu. Hviezdoslav študoval v Kežmarku päť rokov - od septembra r. 1865 do konca júna 1870. Tu prežil najdôležitejší zlom vo svojom živote - vlastenecký prerod a aj zásluhou štúdií v Kežmarku prišiel na to, kam patrí a čo je pre jeho život správne. Kežmarok bol mestom, kde žilo prevažne nemecké obyvateľstvo, ale boli tu tak isto aj Slováci, Maďari, Poliaci a všetci sa navzájom dohovorili.

V septembri 1865 sa Pavol Országh zapisuje do štvrtého ročníka kežmarského gymnázia. Pavol bol v triede najlepším žiakom - mal samé jednotky. Dvojku mal len z nepovinnej slovenčiny. Je známe, že mal hodiny slovenčiny nerád. Pavol sa v septembri 1866 zapisuje do piateho ročníka - začína teda vyššie gymnázium. Každoročne poberal viacero štipendií kvôli chudobe, za vynikajúci prospech, za najlepšie práce v maďarskom jazyku a pod. Doučoval slabších spolužiakov vo viacerých popredných kežmarských rodinách.

Veľký vplyv mali na Országha aj jeho profesori - hlavne Štefan Palcsó a Fridrich Scholcz. Országh v tom čase inklinoval k maďarčine. V Matici slovenskej sa dodnes zachoval rukopisný zošit jeho maďarských básní, založený r. 1865. Maďarské básne majú vysokú úroveň a potvrdzujú, že Országh mohol byť raz tak isto vynikajúcim maďarským básnikom. Ale dokonca aj nemeckým básnikom, pretože v Kežmarku začal veršovať už aj po nemecky a jeho triedny profesor Koller ho pomenoval dokonca " mladý Goethe ".

Prvá posudzovaná báseň, ktorú napísal Országh, sa prijímala búrlivo. Kritik Emanuel Krick - oktaván, teda žiak najvyššieho ročníka, v tom čase považovaný za najlepšieho básnika lýcea - ju zamietol. Jedným z dôvodov bol ten, že báseň hovorila o premene prírody v jeseni a " teraz treba písať básne vlastenecké ". Proti tomu protestoval profesor Scholcz. Na ich žiadosť bol autor odtajený - a všetci s prekvapením spoznali Pavla Országha. Maďarské básne Pavla Országha však nehovorili len o prírode. Veľa miesta sa venuje maďarskej histórii. Slovenskú minulosť vôbec nepoznal. Ani v škole v Miškovci, ani v Kežmarku sa o nej nehovorilo.

Domov prichádza na letné prázdniny v júli 1867. Pavol sa teda vracia do prostredia, ktorému sa už takmer odcudzil. Veď po návrate z Miškovca a Kežmarku hľadal dokonca slovenské slová. Lenže Pavol už rozmýšľa po maďarsky... Ak ostane Slovákom, za ktorého sa ešte stále hlási, nemá pred sebou jasnú budúcnosť. Ako maďarský básnik by dosiahol oveľa viac. A to dobre vie. Dostáva sa k dielam Kollára, Hollého, Sládkoviča a mladý Országh s úžasom vidí, že aj Slováci majú svoju literatúru a svoju minulosť.

Aj on pokúsi o niečo podobné, pravda, jeho prvé slovenské verše, napísané pod Chočom, ešte ani zďaleka nedosahujú úroveň vlastných maďarských a nemeckých veršov...

Literatúra traduje, že k slovenčine priviedla Pavla jeho matka - vraj sa rozplakala, keď nerozumela jeho maďarským veršom, ktoré prednášal na nejakej svadbe. Országh to však sám vo svojich životných spomienkach popieria. V septembri 1867 sa zapisuje do 6.ročníka. Číta aj slovenskú literatúru a zdokonaľuje sa v slovenskom písaní. Ale písanie po maďarsky neopúšťa. Chce dokázať, že obyčajný chudobný slovenský študent predčí aj bohatých maďarských a nemeckých študentov. Už ako najväčší slovenský básnik obohatil Pavol Országh o novotvary aj slovenčinu. A ako šiestakovi vychádza Országhovi slovenský debut - Básnické prviesenky Jozefa Zbranského. Ako siedmaka v školskom roku 1868/69 ho zvolili za tajomníka maďarského samovzdelávacieho spolku.
Cez prázdniny pred posledným školským rokom prežíval Országh ťažkosti - hrozilo mu povolanie za vojaka. Listom prosil riaditeľa lýcea o svedectvo chudoby a o svedectvo dobrého prospechu. Posledný rok bol po študijnej stránke veľmi náročný. Ochabuje činnosť maďarskej študentskej spoločnosti. Pavol však tým viac veršuje po slovensky. V ôsmom ročníku sa pripravoval na maturity. O vzácnom skĺbení humanitných a exaktných vedomostí Országha hovorí i fakt, že písomnú skúšku z matematiky odovzdal o trištvrte hodiny skôr ako ostatní. Ústne maturitné skúšky pozostávali z deviatich predmetov - náboženstva, logiky, latinčiny, gréčtiny, madarčiny, nemčiny, dejepisu, matematiky a fyziky. Z 27 maturantov iba jeden študent dosiahol vo všetkých predmetoch jednotku - bol to Pavol Országh.

Po ukončení gymnázia študoval Országh v r. 1870 - 1872 právo v Prešove. Országh však zo svojej cesty neustúpil. Po ukončení práva pôsobil ako praktikant i už ako hotový právnik v Dolnom Kubíne, Senici, Námestove a opäť Dolnom Kubíne, až napokon r. 1879 si otvoril advokátsku kanceláriu v Námestove a začal naplno písať. V r. 1889 sa presťahoval do Dolného Kubína, zanechal advokátstvo a začal sa venovať už len písaniu.

V literatúre neuznával politikárčenie, ani šovinizmus. Veľmi sa ho dotkla I. svetová vojna . A keď sa uhorská monarchia rozpadla a r. 1918 vznikla Československá republika, zapojil sa do nového života. Stal sa členom výboru Slovenskej národnej rady v Dolnom Kubíne a r. 1919 ho zvolili za člena Revolučného Národného zhromaždenia v Prahe. Žiaľ, slobode sa tešil krátko. Zomrel na následky zápalu pľúc v Dolnom Kubíne 8.novembra 1921.