Janko Kráľ

Študoval v Levoči a v Kežmarku, kde sa pridal k slovenskej skupine prebudenej mládeže. V roku 1842 odišiel do Bratislavy ukončiť teologické štúdiá. Tam sa dostal medzi štúrovcov. Keď v roku 1843 odvolali Ľ. Štúra z katedry, na protest opustil štúdiá. V roku 1848 spolu s Jánom Roteridesom oboznamolvali po dedinách ľud s Dvanástimi bodmi o slobode a rovnoprávnisti sedliakov a želiarov a spievali revolučné piesne. Dragóni ich však ulapili a uväznili v Šahách a Pešti. V Januári 1849 Kráľ aj naďalej verboval revolučnými piesňami. Zomrel na infekčnú chorobu v Zlatých Moravciach.

Inšpiráciou Janka Kráľa boli ľudová slovesnosť a láska k matke, vlasti, a slobode. Písal v mene slobody, rovnosti, bratstva, a svojou tvorbou je považovaný za najrevolučnejšieho a najsubiektívnejšieho básnika štúrovej romantickej školy.

Jeho tvorba 

- Smrt Svatopluka, krále velkomoravského
- Povesť
- Zabitý
- Duma bratislavská
- Potecha
- Orol
- Kríž a čiapka
- Choč
- Výlomky z Jánošika
- Dvanásť slov 
- Dráma sveta

a mnohé iné…