Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Sága o Erikovi Červenom
Dátum pridania: | 30.05.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | wydlakdb | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 029 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 3.7 |
Priemerná známka: | 2.94 | Rýchle čítanie: | 6m 10s |
Pomalé čítanie: | 9m 15s |
Keď so svojimi spoločníkmi preplával vyše 300 kilometrov, objavilo sa pred nimi východné pobrežie Grónska. Erikovi zabránili pristáť ľadové polia a vysoké útesy. Zároveň ho silné prúdy unášali k mysu na juh ostrova. Jeho 23 metrov dlhé plavidlo preniklo pomedzi skaliská do hlbokého fjordu. Tu nebolo ľadu a dokonca sa ukázalo zelené pobrežie, kde mohli pristáť. (V tej dobe malo Grónsko podnebie podobné ako v škandinávskych krajinách.)
Moreplavci uvideli na pobreží rieky s vodopádmi, lúky, ba aj vŕbové a brezové háje. Kraj bol bohatý na zver a vody boli plné rýb. Keď sa plavili okolo juhozápadného pobrežia, našli opustené obydlia, ale nikde sa nestretli s ľuďmi. Dávno pred príchodom Vikingov tu totiž nepravidelne chodili Inuiti z Kanady loviť soby, s ktorými neskôr rozvinuli čulé obchodné styky. Erik ako prvý preskúmal novoobjavenú zem a zistil, kde je možné obrábať pôdu.
Osídlenie Grónska
Po krátkom čase sa vrátil do vlasti a rodákom opísal raj, ktorý nazval Grönland (Grónsko), čiže „Zelená zem“. Dodnes neexistuje vysvetlenie, prečo novoobjavený ostrov dostal takéto meno, keď väčšina plochy ostrova je pokrytá snehom a ľadom. Možno to bolo preto, aby prilákal väčší počet prisťahovalcov. Bol hrdý na to, že objavenú zem mohol považovať za svoju. Doma zohnal okolo 500 mužov a žien. Naložili všetko potrebné pre život a 25 lodí sa vydalo na cestu. Náklad bol príliš ťažký, a tak k brehom novej zeme priplávalo iba 14 lodí. Prisťahovalci založili dve kolónie: vo východnom zálive Julianehob, ktoré je dnes najdôležitejším centrom južného Grónska. O 400 kilometrov vyššie na sever, blízko dnešného hlavného mesta Nuuk, stála druhá osada. Napriek tomu bol prístup k severnejšiemu sídlisku, ako budúcemu strategickému bodu výpravy do Ameriky a neskoršie k polárnemu kruhu, ľahší. Po prvotnom osídlení došlo k ďalším plavbám na nový ostrov. Prisťahovalci boli zväčša poľnohospodári a živili sa najmä chovom dobytka. V novej vlasti sa začali viac zaoberať lovením zveri a rybárstvom.
Objavenie Ameriky
Erik Červený a jeho spoločníci sa stali vznešenou šľachtou. Neskôr sa mu tu narodil syn Leif Eiriksson, prezývaný Leif Šťastný, ktorý pokračoval v otcových objaviteľských šľapajach. Jedna z nórskych ság ho opisuje ako „mohutného chlapa, príjemného výzoru, hĺbavého a striedmeho vo všetkých veciach, a tiež vysoko váženého“. V roku 1001 (rok pred smrťou svojho otca) napol plachty a s jednou loďou a 35-člennou posádkou vyplával na sever. Po obrátení na západ narazil na kamenisté pobrežie dnešného Baffinovho ostrova, ktorý pomenoval Helluland – „Zem kamenných dosiek“.