Nenašiel tu však nič zaujímavé, a preto ju hneď opustil. Potom zamieril na juh a oboplával bohato zalesnený Labradorský polostrov, ktorý nazval Markland – „Lesná zem“. Plavil sa ďalej na juh a podľa legendy „po dvoch dňoch narazili na zem tak úrodnú a krásnu, že tam zostali, postavili si domy a veľmi rýchlo sa vydali na ďalší prieskum“. Túto zem nazval Vinland, čo znamená „Zem vína“, alebo prenesene „Úrodná zem“. Je to územie terajšej kanadskej provincie Newfoundland. Vikingovia sa stretli s americkými domorodcami a nielen to, usilovali sa s nimi obchodovať a neraz aj bojovať. Hovorili im Skrelingovia, čo znamená čosi ako „Vreštiace scvrknuté hlavy“. Pravdepodobnejšie išlo o Inuitov. V Ságe o Erikovi Červenom sa o nich dozvedáme: „Boli to malí muži. Vyzerali zákerne a na hlave mali zježené vlasy. Mali veľké oči a široké tváre.“
Toto sú prvé, historicky doložené kontakty Európanov s Američanmi. (Ako prvý Európan však zazrel americký kontinent už v roku 986 Bjarni Herjolfsson, no nevkročil naň.)

Začiatkom 10. stor. sa začalo do škandinávskych krajín šíriť kresťanstvo. V pápežskej bule z roku 1053 sa nachádza prvá úradná zmienka o Grónsku.
Medzi rokmi 1360 až 1400 sa stopy po Vikingoch v Grónsku záhadne strácajú. Podnebie sa začalo ochladzovať, pastviny pokryl ľad a sneh. Zmenila sa aj migrácia rýb a tuleňov.
Až začiatkom 16. stor. preskúmala britská výprava západné pobrežie. V 18. stor. začínajú na ostrove vznikať základne európskych veľrybárov. Východné pobrežie bolo dôkladne preskúmané až na prelome 19-teho a 20-teho storočia.
Dnes je Grónsko súčasťou Dánskeho kráľovstva. Hlavné mesto Nuuk ležiace na západnom pobreží má 13 000 obyvateľov. Sídli v ňom parlament a je tu i Národné múzeum, v ktorom je okrem iného uchovávaná múmia z 15. stor.