Nehovoriac o tom ako ovplyvnila Alfréda Nobela, keď písal svoju poslednú vôľu, ktorá obsahovala Cenu pre osoby alebo organizácie, ktoré propagovali mier. Po jeho smrti Nórsky Parlament rozhodol v roku 1905 udeliť Berthe von Suttner Nobelovu cenu.
10. decembra 1896 Alfréd Nobel podľahol dlhej chorobe srdca a zomrel sám, obklopený bohatstvom vo vile, ktorú raz označil ako „svoje útočište“.

Nobelova cena
Vo svojom pamätnom testamente, ktorý v roku 1895 podal v Paríži Alfréd Nobel zriadil fond, z ktorého sa malo rozdeľovať päť ročných cien (za fyziku, chémiu, fyziológiu a medicínu, za literatúru a za ochranu mieru). V závete aj určil, aby cenu za fyziku a chémiu udeľovala Švédska kráľovská akadémia vied, cenu za fyziológiu a medicínu štokholmský Karolínsky inštitút, cenu za literatúru Švédska akadémia a cenu za mier Storting - nórsky parlament. (Nórsko bolo vtedy súčasťou Švédska, ale malo svoj vlastný parlament. Ceny sa mali vyplácať z jeho pozostalosti zverenej mimovládnej a nezávislej organizácii. Nobelova nadácia od roku 1901 vyplácala približne rovnakú čiastku (150 800 švédskych korún) pre všetky kategórie. Od konca 50-tych rokov však suma rastie: 226 000 korún v roku 1960, 880 000 v roku 1980, dva milióny v roku 1986, štyri milióny v roku 1990, šesť miliónov v roku 1991…
Ceny sa od roku 1920 každoročne odovzdávajú laureátom v deň výročia Nobelovej smrti 10. decembra.
V roku 1968 sa Švédska banka pri príležitosti 300. výročia svojho trvania rozhodla vytvoriť „na pamiatku Alfréda Nobela“ šiestu cenu - za ekonomické vedy. Tú prvý raz udelili v roku 1969. Laureáta vyberá Švédska kráľovská akadémia vied. Finančná suma je rovnaká ako pri ostatných cenách, ale peniaze poskytuje Švédska banka zo svojho zvláštneho fondu.