Robili aj rozličné amputácie.

NÁBOŽENSTVO
Staré Peruánske náboženstvo si predstavovalo vesmír preniknutý božstvami, ale rozdelený na tri oblasti: hornú alebo Janah - Pacha, Olymp nebešťanov (slnko, mesiac, hviezdy), strednú alebo Cay - Pacha, zem, spodnú Ukju - Pacha, svet mŕtvych. Najvyšší boh Inkov, stvoriteľ sveta a pán všetkých vecí, prítomný všade bol Appu-Kon-Ticci-Wiracocha. SMRŤ
Indiáni verili v nesmrteľnosť, presnejšie v nezomretie. Indiáni aj balzamovali. Mŕtvych pochovávali pod skalné previsy do katakomb. Zomrelí sa stali huaka, božskými, tajuplnými bytosťami, mali čarovnú moc a nik ich nesmel uraziť.

ARCHITEKTÚRA
Inkovia nepoznali vodováhu, uholník ani oblúk a stĺpy. Postavili 5200 km ciest, vodovody, ktoré idú cez hory pomocou dlhých tunelov vysekaných v živej skale. Mesto - pevnosť Machu - Picchu postavili vo výške 2432 m. n. m. Objavil ju Hiram Bingham až v roku 1911 na úbočí Ánd. Je to komplex terás, domov so štítmi chrámov, posvätných miest a príbytkov. Na veľmi strmých svahoch museli postaviť terasy nielen kvôli pestovaniu plodín, ale aj aby zabránili erózii. Vodu privádzali akvaduktami, ktoré fungovali ešte v čase, keď ich Bingham objavil. Mesto s rozlohou 13 km2 bolo predovšetkým pevnosťou. Vchádzalo sa doň kamennou bránou s masívnymi dverami. Nijaký iný národ nedokázal vybudovať rovnaké mestá na takom rozsiahlom území a v natoľko odlišných geografických podmienkach. A pritom gigantické kvádre (20 t), opracované kamennými nástrojmi, ktorých umelecky otesané okraje tesne priliehajú k sebe(nezmestil sa medzi ne ani nôž), dopravovali Indiáni bez ťažných zvierat a dvíhali vlastnou silou.
Poznáme aj inkské kameňolomy. V Huaccote sa ťažil čierny andezit. V Rumicolke - jemnozrnné kvádre. Vieme, že indiáni nepoznali koleso. Používali však drevené a kamenné valce, rôzne páky a laná. Nevieme však, ako merali. Ich prvými mierami boli ruky, nohy a iné časti tela.

DOPRAVA
Prvým nosičom bremien bola žena. Lamy sa používali vo vojne ale i v mieri, hlavne na dopravu nákladov. Karavány pozostávali z 25.000 lám. Každá mohla uniesť 36 kg a prejsť za deň 16 km

CESTY
V inkskej ríši boli 2 hlavné cesty: kráľovská a pobrežná.
Kráľovská cesta merala 5.200 km, pobrežná 4.000 km. Okrem týchto hlavných dopravných tepien existovalo aj mnoho menších ciest, ktoré spájali pobrežnú cestu s horskou. Boli tu aj zlaté cesty a najmä vojenské cesty. V blízkosti veľkých miest boli cesty dláždené. Všade pozdĺž nich stáli míľniky.
Cieľom inkských ciest bolo čo najrýchlejšie dopraviť vojsko na bojisko a čo najrýchlejšie šírenie správ do/z hlavného mesta Cuzca.

ČASKI - poslovia
Ľudia sa už od svojho vzniku pokúšali nadviazať spojenie s ostatnými. Inkovia vymysleli najlepší poštový systém, aký si len možno predstaviť.