Na jar a leto v roku 1954 sa v Ženeve konala konferencia za účasti ZSSR, USA, ČLR, Veľká Británie a Francúzska o Indočíne a Kórei. Na konferencii boli schválená tzv.: Ženevské dohody o ukončený vojny v Indočíne. V roku 1960 vyhral voľby kandidát demokratov J. F. Kenedy a vo svoji 43 rokoch sa stal najmladším prezidentom USA. Kenedy mal v úmysle využiť svoje silné postavenie na rozšírenie ekonomickej pomoci pre všetkých obyvateľov. Kvôli tesnému víťazstvu sa mu mnoho zámerov podarilo presadiť často len v obmedzenej forme. Jednou z prvoradých úloh bolo obnoviť hospodársky rast. Celkové výsledky Kenedyho administratívy dosiahnuté v legislatíve boli skromné. Prezident urobil niekoľko gest na podporu vodcov boja za občianske práva, no neuspel v snahe pomôcť systému verejných škôl a zabezpečiť zdravotnú starostlivosť pre starších občanov. Dosiahol len nepatrný nárast minimálnej mzdy. Zabezpečil však zdroje pre vesmírny výskum a založil Mierové zbory, ktoré vysielajú dobrovoľníkov do rozvojových krajín. 22. 11. 1963 bol za jazdy v otvorenom aute počas návštevy Dallasu v Texase zavraždený. Za jeho vlády v roku 1962 došlo aj k tzv.: Karibská kríze. Kedy sovieti inštalovali na Kube bojové hlavice, ktoré mohli niesť i nukleárne streli. Kenedy zaujal nekompromisné stanovisko a vyhlásil blokádu Kuby v snahe zabrániť sovietskym lodiam ďalší presun rakiet a následnej inštalácii. Po niekoľkých dňoch napätia, v ktorých bol svet veľmi blízko k nukleárnej vojne, Sovieti ustúpili. V nasledujúcom roku podpísali Spojené štáty, Sovietsky zväz a Veľká Británia historickú dohodu o čiastočnom zákaze jadrových skúšok, ktorá nedovoľovala vykonávať testy nukleárnych zbraní v atmosfére.


Vojna vo Vietname

Na medzinárodnej konferencii v Ženeve došlo k rozdeleniu Vietnamu (bojovali tu Francúzi proti Vietnamcom – vojna za oslobodenie). V severnej časti sa dostal k moci Ho Či Min a ne čele južnej, budhistickej, časti bol rímsko-katolícky antikomunista Ngo Din Diem. S cieľom zjednotenia sa mali konať o dva roky voľby. Prezident Eisenhower bol presvedčený, že pád Vietnamu do rúk komunistov by viedol k reťazovej reakcii a následnému pádu i Bramy, Thajska a Indonézie. Preto podporil snahy Diema o neuskutočnenie volieb a podporoval južnú časť Vietnamu. V tomto trende pokračoval i jeho nástupca Kenedy. Po smrti Diema došlo k destabilizácii. Na Juhu partizáni, známi ako Vietkong, ohrozovali Juhovietnamskú vládu. Za pomoci severného Vietnamu získavali pôdu na vidieku. Prezident Johnson, odhodlaný zastaviť postup komunistov v Južnom Vietname, začal považovať vietnamskú voju za svoju osobnú vec.