Po útoku severovietnamských námorných síl na dva americké torpédoborce dosiahol, že 7. augusta 1964 Kongres schválil rezolúciu Tonkinského zálivu, ktorá umožňovala prezidentovi „umožniť všetky dostupné prostriedky na odrazenie akýchkoľvek ozbrojených útokov proti silám Spojených štátov a na zabránenie ďalšej agresii.“ Po znovuzvolení v novembri 1964 začal Johnson politiku eskalácie. Z 25 tisíc vojakov na začiatku roku 1965 ich počet zvýšil do roku 1968 na 500 tisíc. Intenzívne bombardovanie spôsobilo rozsiahle škody v Severnom aj Južnom Vietname. Protivojnová nálada, ktorá nastala po tom, čo Američania videli v televízii hrozné boje, spôsobila, že sa v roku 1968 Johnson vzdal svojho zámeru uchádzať sa o zvolenie na ďalšie obdobie. Vo voľbách zvíťazil republikán Nixon, ktorý síce pomaly sťahoval americké jednotky, no nariadil bombardovanie, ktoré patrilo k najrozsiahlejším vo Vietnamskej vojne. Dohodu o zastavení paľby, o ktorej rokoval v mene USA Nixonov poradca pre otázky národnej bezpečnosti Henry Kissinger, napokon v roku 1973 podpísali. I keď sa americké jednotky stiahli, vojna pokračovala až do jari 1975, keď Severný Vietnam získal kontrolu nad celou krajinou. V dôsledku vojny začali Američania pochybovať o aktivitách vlastnej krajiny a o hodnotách, ktoré sa snažila zastávať. Spojené štáty vynaložili na neúspešné snaženie, pri ktorom prišlo o život 58 tisíc Američanov, 150 miliárd dolárov. Vojna znamená aj skončenie konsenzusu zahraničnej politiky studenej vojny.

Po vojne sa Nixon snažil nadviazať vzťahy s komunistickými krajinami. Nadviazal kontakty s Čínskou ľudovou republikou, zmiernil americký postoj, uvoľnil obchodné obmedzenia a stal sa prvým americkým prezidentom, ktorý navštívil Peking. O niekoľko mesiacov podnikol cestu do Sovietskeho zväzu, kde dostal srdečné prijatie od prezidenta Leonida Brežneva. Aféra Watergate

Počas svojho prezidentského obdobia musel Nixon čeliť mnohým ekonomickým problémom. Toto obdobie stagnácie a inflácie znamenalo koniec nevídaného ekonomického rozmachu, ktorý v Amerike začal rokom 1948.Nixon sa popri snahe riešiť ekonomické problémy usiloval obnoviť aj zákon a poriadok. V snahe rozšíriť okruh svojich stúpencov sa Nixon rozhodol použiť na boj proti rozvratu vládnu moc. Zaútočil proti demonštrantom, napádal tlač za skreslené spravodajstvo a usiloval sa umlčať svojich protivníkov. Táto taktika zlyhala v afére Watergate.