V snahe dosiahnuť vo voľbách výrazné víťazstvo, ktoré by zabezpečilo republikánom prevahu v Kongrese, výbor na znovuzvolenie prezidenta začal intenzívnu kampaň na získavanie fondov. Začiatkom roku 1972 Nixonov tím navrhol napojiť odpočúvacie zariadenie na telefóny Národného demokratického výboru, ktorý sídlil v komplexe apartmánov Watergate vo Washingtone D. C. Pokus o inštaláciu sa nevydaril a aktérov vniknutia zatkli aj s peniazmi a dokumentmi. Vláda sa rozhodla zatajiť svoju účasť a pár dní po odhalení prikázal Nixon CIA aby nariadila FBI zastaviť vyšetrovanie, nakoľko je ohrozená bezpečnosť štátu. Toto vlámanie nebolo jediným , okrem iného sa uskutočnili i mnohé nezákonné odpočúvania, násilné vniknutia do budov a podobne. I keď Nixon vo voľbách presvedčivo zvíťazil, tlač, a najmä noviny Washington Post pokračovali v pátraní. Po odhalení škandálu demokratická väčšina presadila , aby Nixon vypovedal pred súdom. Keď sa začali hromadiť dôkazy o jeho spoluúčasti na afére, 9. augusta 1974 odstúpil z úradu.

Po Nixonivi sa stal na krátky čas prezidentom, bývalý viceprezident, Gerald Ford. Prezidentom bol až do volieb v roku 1976, kedy sa stal prezidentom Jimmy Carter


Helsinská konferencia

Po konci vietnamskej vojny viedli Spojené štáty aj naďalej aktívnu politiku v otázkach svetového diania. Všetko smerovalo k usporiadaniu medzinárodnej konferencie vo fínskych Helsinkách v roku 1975. Helsinskej konferencie, najväčšieho stretnutia na vrcholnej úrovni v histórii Európy, sa zúčastnili čelní predstavitelia 35 európskych krajín, USA a Kanada. Vypracovali dokument, ktorý potvrdzuje nemennosť hraníc, ktoré sa sformovali v Európe po druhej svetovej vojne. Záverečný akt konferencie obsahuje aj požiadavky na rešpektovanie práv jednotlivcov a ľudských slobôd.


Hnutie za občianske práva

“Mám svoj sen, že jedného dňa si na červených vŕškoch Georgie budú môcť spoločne sadnúť za jeden stôl bratstva synovia bývalých otrokov a synovia niekdajších otrokárov.“ Martin Luther King Jr. 1963


Po druhej svetovej vojne sa Afroameričania začali čoraz častejšie dožadovať svojich práv. Černosi na Juhu USA nemali skoro nijaké občianske či politické práva. Ešte vždy sa vyskytovali prípady lynčovania a zákony Jima Crowa presadzovali rasovú segregáciu v električkách, vlakoch, hoteloch, reštauráciách, nemocniciach a zamestnaní. Afroameričania prostredníctvom Národnej asociácie pre pokrok farebného obyvateľstva (NAACP) vzali záležitosti do vlastných rúk. Hnutie za občianske práva dosiahlo dôležité víťazstvo a v osobe Martina Luthera Kinga objavilo svojho najmocnejšieho, najuvážlivejšieho a najvýrečnejšieho vodcu.