Nový prezident Reagan zastával názor, že vláda zasahuje príliš hlboko do amerického života a preto chcel obmedziť programy, o ktorých sa domnieval, že ich krajina nepotrebuje. Prvé obdobie Reganovho prezidentského obdobia poznamenala ekonomická recesia, ktorá zasahovala všetky oblasti krajiny a priamo súvisela s ropnou krízou. Začiatkom roku 1984 sa americké hospodárstvo spamätalo a USA vstúpili do obdobia neprerušeného ekonomického rastu. Regan vyhlásil vo vzťahoch k Sovietskemu zväzu politiku mieru z pozície sily. Vo všeobecnosti boli vzťahy medzi týmito krajinami napäté. V prvom Reganovom prezidentskom období boli poskytnuté obrovské sumy na zvýšenie obranyschopnosti. Po opätovnom zvolení v roku 1984 svoje nekompromisné stanovisko v otázke obmedzenia zbrojenia zmiernil. V decembri 1987 podpísali prezident Regan a generálny tajomník Sovietskeho zväzu Michail Gorbačov dohodu o jadrových raketách, ktorá zabezpečuje zničenie jednej celej kategórie nukleárnych zbraní. Okrem toho sa Američania v tomto období realizovali i v iných častiach sveta. USA poskytla El Salvadoru program ekonomickej pomoci a vojenského výcviku, no hrozilo, že vzbura partizánov spôsobí pád vlády. Vďaka pomoci USA sa stabilizovala vláda, no prejavy násilia v El Salvadore neutíchali a koncom roka 1989 sa dokonca zvýšili. Mier bol uzatvorený už začiatkom roku 1992. Spojené štáty sa angažovali i vo vnútornom boji v Nikaragui, kde sa k moc dostali revolucionári, ktorí si hovorili sanditisti. Reganova administratíva mala viac šťastia v Latinskej Amerike, kde sa stala svedkom návratu demokracie od Guatemaly po Argentínu. Nástup demokracie zvolených vlád sa však neobmedzoval len na Latinskú Ameriku – v Ázii kampaň „moc ľudu“ Corazon Aquinovej zvrhla diktátora Ferdinanda Marcosa a voľby v Kórei ukončili desaťročia vojenskej vlády. Naopak v Južnej Amerike sa Reganovej administratíve nepodarilo pomôcť ukončiť rasový apartheid. V októbri 1983 sa jednotky USA, po naliehavej žiadosti o pomoc od susedných krajín, vylodili na karibskom ostrove Grenada. Po krátkych bojoch zajali jednotky Spojených štátov stovky kubánskych vojakov a stavebných robotníkov a zhabali skryté zásoby zbraní, dodaných ZSSR. Grenadu opustili v roku decembri 1983. v Libanone sa snažili USA podporiť slabú prozápadnú vládu, skončilo to však zle a v októbri 1983 zahynulo 241 príslušníkov americkej námornej pechoty, V apríli 1986 lietadlá námorných síl zaútočili na ciele v Líbii ako odvetné opatrenie za teroristický čin. Čierny piatok
19. októbra 1987, v takzvaný „Čierny pondelok“, utrpeli Spojené štáty ekonomický šok, keď hodnota akcií na trhu klesla o 22%.