Príčinou náhleho poklesu boli obavy o medzinárodný obchod Spojených štátov, deficit federálneho rozpočtu a inovácia burzy, v ktorej počítače dávali automatický príkaz na nákup alebo predaj veľkého množstva akcií. Krajina sa však pozoruhodne rýchlo spamätala a pokračoval ekonomický rast.


Na vzťahy super veľmocí na konci osemdesiatych rokov vplývali aj politické udalosti vo východnej Európe, kde dochádzalo k pádu komunistických vlád. Po roku 1989 sa vzťahy medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom výrazne zlepšili. Novozvolený prezident Bush a ďalších 21 štátov podpísali 19. novembra 1990 na trojdňovom summite Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe dohodu o odzbrojení. 31. júna 1991 uzavreli USA svoju poslednú veľkú dohodu so Sovietskym zväzom. Prezidenti Bush a Gorbačov podpísali v Moskve dlho prerokúvanú Dohodu o obmedzení strategických zbraní, ktorá zaručuje zníženie jadrového arzenálu o 30 až 40% na oboch stranách. Studená vojna sa skončila. VOJNA V PERZSKOM ZÁLIVE

Radosť z ukončenia studenej vojny zatienilo obsadenie Kuvajtu Irakom 2. Augusta 1990. Ovládnutie Kuvajtu ako aj nebezpečenstvo, ktoré Irak predstavoval pre okolité krajiny v Perzskom zálive, ohrozovali životne dôležité záujmy USA. Spojené štáty a západná Európa boli stále závislé od dodávok ropy z tejto oblasti. Prezident Bush a mimoriadne zasadanie OSN jednoznačne odsúdili Irak a žiadali stiahnutie irackých jednotiek z Kuvajtu. Neskôr v auguste Irak vyhlásil anexiu Kuvajtu a začal zadržiavať britských a amerických občanov ako rukojemníkov. Reakciou na udalosti bol vznik najpozoruhodnejšej vojenskej a politickej koalície tvorenej vojenskými silami z Ameriky, Ázie, Európy a Stredného východu. Po invázii vydala bezpečnostná rada OSN 12 rezolúcií, ktorými uvalila na Irak rozsiahle ekonomické sankcie. Dvanásta rezolúcia, vydaná 29. novembra, schválila použitie sily členskými štátmi OSN, ak sa Irak do 15. januára 1991 nestiahne z Kuvajtu. Vojna vypukla necelých 24 hodín po uplynutí ultimáta OSN. Nasledovala impozantná pozemná invázia Kuvajtu a Iraku, ktorú uskutočnili výsadkové pozemné oddiely. Jednotky Spojených štátov, Veľkej Británie, Francúzska, Talianska, Saudskej Arábie a Kuvajtu vďaka vysokej rýchlosti, pohyblivosti a palebnej sile premohli irackú armádu v pozemnej vojne, ktorá trvala len 100 hodín. Ako nepriama reakcia na udalosti v Perzskom zálive bola 13. septembra podpísaná v Bielom dome historická dohoda medzi Izraelom a Organizáciou za oslobodenie Palestíny. Tejto dohode predchádzali rozhovory v španielskom Madride a hlavne tajné rokovania v Nórsku. V roku 1992 nasledovali prezidentské voľby, v ktorých vyhral po tuhom boji Bill Clinton.