História: Meno Aztékov pochádza z názvu legendárneho mesta Aztlán, ktoré Aztékovia pokladali za svoju pravlasť. Sami sa však nazývali Mexikovia.Do údolia Mexika. kde našli útočisko, prišli v 13. storočí a založili na močaristom ostrove uprostred jazera v roku 1325 Tenochtitlán (dnes Mexiko) .Toto slovo znamená miesto, kde rastie kaktus tenochtli. Vybudovali tam umelé ostrovčeky, na ktorých žili, obrábali kukuričné polia a ovocné záhrady. Rozšírili svoju nadvládu nad ostatnými kmeňmi, od ktorých prevzali jazyk a náboženské zvyky a za nasledujúce dve storočia tu vybudovali mohutnú ríšu s takmer 12 miliónmi obyvateľov. Porazené národy im museli odvádzať dávky drahých kovov, šperkov, ozdobných pier, kakaa, gumy, ale aj nešťastníkov na ľudské obety. Vďaka tomuto získali Aztékovia obrovské bohatsvo a preto aztéckych panovníkov nenávideli v celej oblasti.V roku 1428 Tenochtitlán, Taxcoco a Tlacopán vytvorili "Trojčlenný spolok", z ktorého sa postupne stala "Aztécka ríša".Tieto tri mestá spájala daň, ktorú museli platiť mestá a provincie: zlato, drahokamy, odevy, perá, kukurica. U Aztékov odev naznačoval sociálne postavenie jednotlivca. Ozdoby zo vzácnych pier, nefritu a zlata boli vyhradené šľachticom, zatiaľ čo prostí ľudia sa museli uspokojiť s obsidiánom a kožami králikov. V čele aztéckej spoločnosti stála vládnuca vrstva hodnostárov. Z tejto vrstvy pochádzal najvyšší vládca. Volila ho rada zložená zo zástupcov rodov. Významnú úlohu hrali aj kňazi. Ich výchova v chrámových školách bola prísna a tvrdá. Príprava na kňažské povolanie vyžadovala mravnú čistotu a fyzickú i morálnu vytrvalosť. Mladí chlapci a dievčatá začínali študovať asi vo veku 20 rokov. Niektorí sa špeciali-zovali na štúdium astronómie, iní na poznávanie liečivých rastlín. Najvyššia hodnosť, ktorú mohli získať, bola funkcia obetného kňaza. Zvláštnej vážnosti sa tešili obchodníci, ktorí odchádzali za obchodmi do ďalekých a nebezpečných krajín. S tovarom privážali aj dôležité informácie o rôznych krajinách pre vládcu , za čo od panovníka dostávali pocty a majetky. Remeselníci mali titul, ktorý sa udeľoval za objavy pri práci so vzácnymi materiálmi. Na spodnej priečke sociálneho rebríčka stáli prostí ľudia, prevažne roľníci, povinní odvádzať štátu dane, pracovať alebo slúžiť vo vojsku. Často sa však stávali obetnými predmetmi.