Svojho spolukonzula šikovne odstavil. Ľud mu nadšene tlieskal, keď presadil proti senátu viaceré sociálne a pozemkové zákony. Ako prokonzul sa dal poveriť správou nad provinciou Galiou a hlavným velením v štyroch légiách. Tak sa začal svetodejinný význam Caesara ako vojvodcu. Od roku 58 do 51 si podrobil celú slobodnú Galiu medzi Rýnom a Pyrenejami.
Roku 53 Crassus zahynul pri výprave proti Partom a Pompeia vymenoval senát roku 52 za konzula bez kolegu. Vzťah medzi dvoma mocnými mužmi sa vyhrotil. Senát na Pompeiovo naliehanie požiadal Caesara, aby sa zriekol vedenia v Galii. Caesar odmietol a začala sa občianska vojna. Pompeius nebránil Rím, ale stiahol sa do Grécka a nakoniec do Egypta, kde bol zavraždený. Posledných prívržencov Pompeia Caesar porazil v r. 46 na tuniskom pobreží a v r. 45 v Hispánii.
Keď ho senát, už otrocký poslušný, vymenoval za diktátora, mohol pretvárať štát i spoločnosť podľa svojich plánov. Patrili k nim okrem iného projekty veľkých sídlisk pre mestský proletariát v kolóniách, výstavba hlavného města, regulácia Tibera, rozšírenie Ostie na veľký prístav a gigantický program stavby ciest. Podarilo sa mu dať svetovej ríši jednotný kalendár/r.46/, ktorý sa odklonil od mesačného roku a vychádzal zo slnečného roku Egypťanov (365 1/4 dní).
Bezdetný Caesar bol zavraždený, za dediča určil svojho prasynovca Gaia Octavia.
Caesarova činnosť čo aká sporná, ovplyvňuje ešte aj našu súčasnosť. Jeho kalendár je základom nášho letopočtu, ktorý bol upravený až za pápeža Gregora XIII. Roku 1582. Jeho kniha Bellum Gallicum sa stala základným čítaním pri vyučovaní latinčiny.