Súčasne so žiadosťami nitrianskymi, ktoré boli vypracované na ľudovom zhromaždení v Brezovej, sa v Štúrových novinách objavil nový návrh na slovenské národné požiadavky od neznámeho autora, ktorý zhrňuje a ďalej dobudúva návrhy staršie. Tento návrh chcel zabezpečiť Slovákom predovšetkým vzdelanie v ich národnej reči, aby sa na ľudových a reálnych školách vyučovalo po slovensky, lebo „ľud, ktorý neúraduje, ale pracuje, znalosť maďarčiny nepotrebuje“.
Tento návrh bol posledný (nie však významovo) z mnohých priamienkov, z ktorých mal vychádzať program celonárodný. Takže na základe týchto petícií a vypracovaných žiadostí (oravské, ľubietovské, liptovské, breznianske, nitrianske …), dáva Štefan Marko Daxner spolu s Jánom Franciscim podnet na zvolanie národnej porady, ktorá by pripravila národné žiadosti. Porada sa uskutočnila na vrbickej fare v kaplánke u M. Hodžu, dňa 10. mája 1848. Predsedom bol Ľ. Štúr, zapisovateľom J. Francisci, navrhovateľmi Š.M. Daxner, Ľ. Štúr, M.M. Hodža, J.M. Hurban. Porada sa týkala jednak bodov, ktoré by mali byť v petícií a jednak sposobu, ktorým by mali byť legalizované, vyhlasené a podpisované. Okrem toho sa debata rozvírila aj o mnohých bodoch, ktoré sa do petície nedostali. Napríklad reč bola o tom, že Slováci nemajú ministra, že učitelia na slovenskom území, by mali byť volení obcami a nie štátom, taktiež otázka redigovania Národných Novín, ktorým bola vyčítaná bojazlivosť a opatrnosť…atď.

Porada sa uzniesla na tom, že body petície sa nevyhlásili verejne v meste na ľudovom zhromaždení, ako to niektorí chceli, ale len v ondrášovských kúpeľoch pred gardistami a pred tými, ktorí tam náhodou boli. Pokiaľ išlo o podpisovanie petície, uzniesli sa na tom, že každý z prítomných sa má snažiť zozbierať čo najviac podpisov vo svojom okolí, vysvetľovať jednotlivé body petície po slovenských obciach a presvedčiť ľud o ich význame a spásonosnosti. Okrem toho mali byť po jednotlivých stoliciach konané národné schodze, na ktorých mala byť petícia prijatá, podpísaná.
I uzavrelo sa podľa návrhu petície, poradou dohoverených štrnásť bodov Žiadosti slovenského národa. Tento dokument, ktorý bol prezentáciou celého slovenského národa bol vypracovaný pre snem, pre uhorské ministerstvo a pre kráľa.
Keďže im verejné zhromaždenie nebolo povelené, rozhodli sa vyhlásiť jednotlivé body žiadosti na dohovorenom mieste v rámci súkromnej schodze. Účastníci sa v ondrášovských kúpeľoch zišli 11. mája 1848 už na obed, k výhlaseniu bodov došlo však až večer. Zhromaždenie viedol M. Hodža, ktorý vyhlásenie zahájil dlhším preslovom. Legalizovanie bodov sa dialo sposobom, že J. Francisci ich čítal a M.M.