Aby vyslanci všetkých národov uhorských zaviazaní boli prísahou v zmysle návodov, sebe od svojich vysielateľov vydaných, na sneme krajinskom hovoriť a v páde nevernosti a zrady národnej, aby pokutám, od vysielateľov ustanoviť sa majúcim, poddaní boli. Menovite národ slovenský, najviac zradcov národnosti svojej počítajúci, má dostatočné príčiny žiadosť túto vysloviť a všemožne podporovať.

5. Žiadame, aby zákon ten, podľa ktorého už teraz v tomto počiatočnom preporodzovaní sa krajiny pri rokovaniach stoličných a výborových maďarská reč sa za reč rokovania predpisuje a tým samým národ náš zrovna ku bezzákonnosti zákonom donucuje; žiadame, aby zákon ten hneď teraz tak premenený bol, žeby sa do obecného verejného rokovania reč materinská uviedla. Lebo sväté slovo slobody je potupené v tom páde, keď sa národ slovenský, nerozumejúc po maďarsky, pri rokovaniach v reči nezrozumiteľnej k nemote odsudzuje. Hrešil by národ náš proti sebe a krajine, keby či prisviedčal, či odporoval uzavretiam takým, ktorým nerozumie. A k takejto nezákonnosti nesmie a nemože rozumným sposobom žiaden slobodný národ druhý národ priviazať. Tí ale úradníci a tie právomocnosti, čo doteraz násilnému zákonu tomuto zadosť urobiť nemohli a rokovania mestské a vidiecke aj v národných rečiach dopustili, aby sa za tento skutok prirodzenej spravodlivosti zodpovedať nemuseli.

6. Žiadame dokonalé zriadenie škol národných, a to ako počiatočných, tak aj reálnych, meštianskych, ústavov dievčenských, ústavov pre vychovávanie učiteľov a kňazov, potom ústavov literárnych vyšších, menovite: gymnázií, lýceí, akadémie, ústavu polytechnického a jednej univerzity. Všetky tieto ústavy majú byť založené na základe slobodného vyučovania: a reč vyučovania pre synov a dcéry národa slovenského, nemá byť inšia ako slovenská, aby na základe tomto národ slovenský si mohol vychovať synov jemu a krajine verných. 7. Žiadame, aby maďarské stolice na svojich školách a vyšších i nižších ústavoch literárnych katedry reči slovenskej pre Maďarov a stolice slovenské druhému priblížili, menovite, aby Slováci Maďarov na sneme hovoriacich po maďarsky a Maďari Slovákov hovoriacich na sneme po slovensky rozumieť mohli.

8. Rovnosti národnej duchom vedení, žiadame, aby sa všetko panovanie jednych národov a národnosti nad druhými národnosťami uhorskými z koreňa vyvrátilo a tak žiaden národ ani v najmenšom od svojho vlastného
ustupovať prinútený nebol: a z tohoto ohľadu žiadame, aby slovenský národ svoju národnosť svojimi farbami a zástavami označovať smel bez prekážky. Zástavy červeno-biele máme za slovenské, červeno-bielo-zelené za maďarské, zástavy červeno-bielo-zelené s címerom uhorským za krajinské.