Ponevač slovenský básnik a spisovateľ Ján Kráľ i so svojím priateľom Rotaridesom, učiteľom v Príbelciach, do ťažkého väzenia v Šahách zatvorení sú preto, že ľud slovenský v Príbelciach pred verejne oznámeným zákonom ku hájeniu jeho slobod povzbudzovali – z tej príčiny žiadame, aby títo len preto nevinní väzni a zástupcovia i rozširovatelia občianskej slobody čím skor na slobodu vypustuní boli.

13. Vediac to, že v susednom kraji Haliči, takže pod berlou rakúskou s nami súcom, bratimského rodu Poliaci slobody, ktoré my požívame, ešte nedosiahli – pretože im veľké prekážky nešťastná byrokracia v cestu klásť neprestáva – žiadame, aby všetky národy, ktoré sú pod uhorskou korunnou, úradnými svojimi cestami mocný spolucitnosť kresťanskej a ľudskej hlas
vyniesli a u Jeho Jasnosti nášho kráľa a pána vo Viedni o to prosebne nástojili, aby už konečne nešťastnému národu tomuto spravodlivosť a milosť sa stala.

14. Slovenský národ kladie výmienku svojho šťastia a ubezpečenia svojej národnosti na vyplnenie týchto spravodlivých žiadostí; vyslovujúc predom svoju úctu, vďaku a doveru ako slávnemu Ministerstvu, tak aj všetkým občanom uhorským, ktorí tieto žiadosti podporovať budú: naproti tomu v odkladaní a obchádzaní týchto našich žiadostí vidieť budeme odsudzovanie národa nášho k bývalej slepote a služobnosti.

Žiadosti slovenského národu sú vyvrcholením slovenských snáh z jari 1848, a to ako po stránke formálnej, tak po stránke vecnej. Staršie žiadosti boli formulované len v mene jednotlivých krajov; v Liptovskom Sv. Mikuláši sa zišli zástupcovia celého národa. Títo zástupcovia síce nemali formálne poverenie od národa, mali však nárok i právo prehovoriť v jeho mene oveľa hlasnejšie, posvätené dlhoročnou prácou za jeho lepšiu budúcnosť.
Úlohou zhromaždenia nebolo nič iného, než pripraviť jednotné, celonárodné požiadavky, pre ktoré, sa mal vyjadriť sám národ a to ich príjmaním na osobitných schodzach a hromadným podpisovaním. Po vecnej stránke znamenajú „Žiadosti“ nielen súhrn, ale i stupňovanie a dobudovanie požiadaviek starších a znamenajú aj usporiadanie národnostných pomerov v Uhorsku vobec. Slovenský národ, v splnení týchto požiadaviek videl záruku svojho šťastia, v ich odmietnutí však odsudzovanie slovenského národa k bývalej slepote a maďarskému poddanstvu.
Najväčší význam „Žiadostí slovenskieho národa“ treba predsa len vidieť v ich zásadnom riešení pomeru nielen národa slovenského a maďarského, ale aj vzájomného pomeru národov uhorských, teda celkovej národnostnej otázky v Uhorsku. Základný princíp podľa, ktorého chceli tento pomer riešiť, bola zásada úplnej národnostnej rovnoprávnosti a bratstva medzi jednotlivými uhorskými národmi. „Nech maďarská stránka uzná právo každej národnosti a všetky národy budú sa pretekať, ako dosiaľ, vo zveľaďovaní a obrane vlasti uhorskej.