Po vyhlásení hesla mali jednotky záložného vojska okamžite obsadiť vojenské a hospodárske objekty, komunikačné a informačné centrály, rozhlas, poštovné úrady, nádražia a kasárne. Mimo zaistenia týchto strategických objektov mali súčasne zatknúť funkcionárov NSDAP, gauleiterov, ríšskych vedúcich ministrov, policajných prezidentov, vedúcich SS a gestapa. Vzbúrenci plánovali obsadenie veľkých koncentračných táborov, odzbrojenie strážnych oddielov a tiež jednotiek SS. Aby získali čas v prvých okamžikoch plánovaného prevratu a zaskočili Hitlerových prívržencov, mal rozhlas vysielať hlásenie: "Vodce Adolf Hitler je mŕtvi. Stranícky vodcovia, ktorým sú cudzie zásady našich frontových bojovníkov, využila ťažkú situáciu, vpadla bojujúcej fronte do zálohy, snaží sa strhnúť na seba moc vo svoj vlastný prospech..."

Úspešná invázia Spojencov v Normandii v júni 1944 organizátorov prevratu zaskočila. Niektorí chceli od likvidácie Hitlera upustiť, pretože sa domnievali, že koniec vojny je už neodvratný. Nakoniec sa Štauffenbergovi podarilo ostatných kolegov presvedčiť, že vražda Hitlera je nutná, aby sa predišlo zbytočným stratám a aby sa svetu ukázalo, že nemecký odboj je schopný napriek veľkému riziku urobiť rozhodujúci krok proti nacismu. V júni 1944 bol Stauffenberg povýšený a stal sa náčelníkom štábu vrchného veliteľa armády. Tým sa dostal do častého kontaktu s Hitlerom a bol tak kľúčovou postavou celej akcie. 11.7. 1944 Stauffenberg dopravil bombu do Berchtesgadenu. Hoci bol s Hitlerom a s Göringom dlhšie než pol hodiny, atentát nespáchal, pretože nebol prítomný Himmler. Organizátori atentátu sa dohodli, že nejľepšie bude odstrániť tieto tri vodcovské osobnosti Tretí ríše naraz. Ďalšia príležitosť sa naskytla 15.8. 1944 v Rastenburgu, ale chýbali Göring i Himmler. Stauffenberg sa rozhodl, že odpáli bombu a telefonoval svojim kolegom do Berlína. Po svojom návrate ale Hitler v miestnosti už nebol. Ďalšie stretnutie sa malo uskutočniť 20.7. 1944 vo Vlčom brlohu vo východnom Prusku. Tentokrát sa organizátori atentátu dohodli Hitlera zabiť v každom prípade. Porada sa ale tentokrát nekonala v podzemnom úkryte, ale v konferenčnej sále. Pretože bolo teplé počasie, boli všetky okná otvorené. Štauffenberg prišiel na poradu s poľným maršálom Wilhelmem Keitelom. Na poslednú chvíľu sa ospravedlnil, že si zabudol čapicu a opasok v predsieni a tam rýchlo otvoril svoj kufrík a nastavil bombu, ktorá mala explodovať za 10 minút. Kufrík postavil na zem a oprel o nohu dubového stola. Keď do výbuchu zostávali len štyri minúty, opustil miestnosť pod zámienkou, že musí telefonovať do Berlína.