Jeden z dôstojníkov ale kufrík premiestnil na vzdialenejšiu stranu masívneho stola a tak Hitlerovi nevedomky zachránil život. Bomba vybuchla v 12:42. Štauffenberg pozoroval výbuch zo vzdialenosti niekoľko stoviek metrov. Videl, ako budova zmizla v dyme a v plameňoch. Bol preto presvedčený, že Hitler je mŕtvy. Hoci bol ihneď vyhlásený poplach, Stauffenberg prešiel bez problémov všetkými štyrmi strážnymi stanovišťami a z blízkeho letiska odštartoval Berlína. Clauss von Stauffenberg nevedel, že Hitler výbuch prežil. Bol poranený na chrbte padajúcim trámom, mal popálené nohy a vlasy, mal takmer paralyzovanú pravú ruku, ale vážne zranený nebol. Počas Stauffenbergovho letu do Berlína organizátori prevratu stratili rozhodujúcu výhodu pre ovládnutie celej situácie. Správa z Vlčieho brlohu nebola jasná a nikto nevedel, či je Hitler živý alebo už zomrel. Organizátori preto nezahájili žiadnu z akcií operácie Valkýra a čakali na prílet Stauffenberga. Ten ich musel opäť zmobilizovať a do večera sa im podarilo obsadit niektoré dôležité budovy a niektoré loajálne nacistické jednotky. Potom prišla správa, že Hitler atentát prežil a v deväť hodín večer predniesol reč k národu. V jedenásť hodín večer boli organizátori prevratu zhromaždený na ministerstve vojny, kde ich v prestrelke zatkla skupina Hitlerovi loajálních nacistov. Za pol hodiny oznámil Stauffenbergův nadriadený Friedrich Fromm, že Stauffenberg a traja ďalší dôstojníci boli odsúdený vojenským súdom k trestu smrti. Poprava bola vykonaná ihneď na zadnom dvore ministerstva pri stene za svetla reflektorov nákladných áut. Adolf Hitler a Heinrich Himmler rozpútali brutálnu odvetnú akciu, aby potlačili akékoľvek známky odporu. Prebehla mohutná vlna zatýkania, po ňom nasledovalo brutálne mučenie, fraškovité súdy a sadistické rozsudky smrti vrátane zavesenia odsúdencov za rebrá na hák na mäso. Príbuzní a priatelia podozrivých boli zatýkaní a posielaní do koncentračných táborov. Počas dvoch mesiacov gestapo zatklo viac než 7 tisíc ľudí a 4980 ľudí bolo popravených. Franz Ludwig Stauffenberg po vojne tvrdo pracoval, aby si vybudoval vlastné postavenie, a podarilo sa mu to. Na svojho otca spomína ako na inteligentného a odvážneho človeka, ktorý mal svoje slabiny ako každý iný. Pre knihu "Hitlerove deti. Synovia a dcéry pohlavárov Tretí ríše o sebe a svojich otcoch“ uviedol, že je radšej synom Štauffenbergovým, než trebárs Himmlerovým alebo niekoho podobného.