Každý rok sa hlasovalo v ľudovom zhromaždení o tom, či sa má v ten rok konať, a teda či považujú občania niekoho za nebezpečného pre aténske republikánske zriadenie. Ak bolo konanie ostrakizmu odhlasované, došlo k druhému zhromaždeniu. Na tomto zhromaždení hlasovali občania podľa fýl tajne, napísaním mena toho, koho pokladali za nebezpečného, na črepinu z hlinenej nádoby (ostrakon). Ak sa pri ščítaní hlasov toto meno opakovalo 6000 krát, musel do desiatich dní opustiť Attiku na desať rokov. Ostrakizmus smeroval proti tyranii, no neskoršie sa stal nebezpečnou zbraňou v politickom zápase. Pri ostrakizme nešlo o súdne jednanie, ale o správne opatrenie, pretože pri ostrakizme nebolo žalobcu a tomu komu hrozil sa nemoho ani hájiť. Po desiatich rokoch sa mohol ostrakizovaný vrátiť bez toho, že by utrpel újmu na cti, alebo na mejetku, pretože jeho výnos mu mohol byť dodávaný do cuziny. Mohol byť však v neprítomnosti obžalovaný (riadnym súdom) a súdený. Ostrakizmus sa používal asi 70 rokov, do konca 5 storočia pr. Kr. Kleistenes vytvoril ešte jeden nový orgán, zbor tzv. Stratégov do ktorého sa volilo po jednom občanovi z každej fýly. Pôvodne mali stratégovia vojenské funkcie, neskôr sa u nich sústredila najvyššia výkonná moc. Za Kleistena boli rozšírené rady aténskych občanov, pretože boli udelené občianske práva mnohým metoikom a tieto práva boli dané aj určitému počtu otrokov. Kleisténovými reformami končí obdobie prudkého boja medzi rodovou aristokraciou a démami. V tejto dobe sa vytvorili v aténskej spoločnosti dve základné triedy, otroci a otrokári. Všetci otroci boli zbavení osobnej slobody v rovnakej miere a všetci boli bez akýchkoľvek občianskych a politických práv. Od tej doby sa otroi stali hlavnou utláčanou a vykorisťovanou vrstvou , pričom formy vykorisťovania boli rôzne. Slobodné obyvateľstvo Attiky nebolo svojim zložením jednotné. Vedúce postavenie mala trieda otrokárov. K nim sa počítajú aj veľkí statkari, majitelia remeselných dielní, ktorí využívali otrocké práce, ale aj bohatí kupci a všetci, ktorých blahobyt sa zakladal na vykorisťovanej práce otrokv. Väčšinu slobodného obyvateľstva tvorili príslušnici pracujúcich vrstiev, ktorí mali vlastné výrobné proatriedky aživili a svojou prácou. Patrili sem rolníci, drobní remeselníci a plavčíci.. Niektorým z príslušnikov slobodných vrstiev sa podarilo zbohatnúť, zaobstarať si otrokov a stať sa otrokármi. Iní naopak klesali medzi spoločenskú spodinu.