Kleisténové reformy

Víťazstvo, ktoré vzbúrenci dosiahli bolo upevnené radou reforiem, ktoré uskutočnil Kleisténes, ktorý sa postavil na čelo aténskej demokracie. Najdôležitejšou Kleisténovou reformou bolo rozdelenie aténskych občanov. Toto rozdelenie občanov bolo založené na uplatnení územného princípu.Územie Attiky rozdelil na tri pásma: Atény s okolím, ostatok vnútrozemia a prímorské oblasti. Každé pásmo sa delilo ďalej na desať okrskov trítyí.Toto rozdelenie bolo len podkladom pre politické rozdelenie. Kleisténes zrušil doterajšie rozdelanie na štyry staré fýly ( príslušnosť k nim bola daná rodom) a vytvoril desať nových fýl. Každá nová fýla bola vždy náhodne zložená (podľa lósu) z jednej trítye mestskej, vnútrozemskej a prímorskej. Základom fýl bolo teda územie, ktoré však nebolo súvislé, a v každej fýle boli zastúpení ľudia z Atén, roľníci a iní dedinčania, ktorí sa navzájom líšili majetnosťou. Trítye sa ďalej delili na démy, osady, ktoré boli najnižšou správnou jednotkou. Kleisténes teda nahradil starú príslušnosť k rodom prislušnosťou k démam, trítyam a novým fýlam. Do nich mohli byť prijímaní aj cuzinci a prepustení otroci. Najnižšiu jednotku v štáte predstavoval démos. Za Kleisténa bolo dém v Attike sto, neskôr viac, až nakoniec 174. Démos bol základnou jednotkou správy po všetkých stránkach, hospodárskej, správnej a vojenskej. Démos má svoje finančné hospodárstvo, svoje pozemky, má na starosti aj náboženské povinnosti. Predsedom démosu je démarchos, ktorý vedie správu, zvoláva zhromaždenie dému a riadi ho. Démarchos vedie matriku členov dém. Do nej sa zapisuje každý občan, ktorý dosiahne 18 rokov čím sa stane efébom, plnoletým scopným k vojenskej službe a k účasti na národnom zhromaždení. Okrem rozdelenia obyvateľstva na desať fýl bol Kleisténes pôvodcom ďalších reforiem v štátnom zriadení. Organizácia nových fýl vyvolala premenu rady štyristo na radu päťsto (po päťdesiat ľudí z každej fýly). Pripravovali sa tu záležitosti k pojednávaniu na ľudový snem a robili sa o nich predbežné uznesenia, bez toho nebolo možné v ĺudovom sneme jednať o žiadnej záležitosti. Rada tiež uvádzala v platnosť všetky uznesenia ľudového snemu a v dobe medzi jeho zasadaniami rozhodovala o druhoradých otázkach. Pasívne volebné právo mali iba občania starší ako 30 rokov. Doba, ktorá odstránila tyraniu sa snažila nájsť opatrenie, ktorým by ju vylúčila pre budúcnosť. Našlo sa to vo vytvorení črepinového súdu ostrakizmu.

Každý rok sa hlasovalo v ľudovom zhromaždení o tom, či sa má v ten rok konať, a teda či považujú občania niekoho za nebezpečného pre aténske republikánske zriadenie. Ak bolo konanie ostrakizmu odhlasované, došlo k druhému zhromaždeniu. Na tomto zhromaždení hlasovali občania podľa fýl tajne, napísaním mena toho, koho pokladali za nebezpečného, na črepinu z hlinenej nádoby (ostrakon). Ak sa pri ščítaní hlasov toto meno opakovalo 6000 krát, musel do desiatich dní opustiť Attiku na desať rokov. Ostrakizmus smeroval proti tyranii, no neskoršie sa stal nebezpečnou zbraňou v politickom zápase. Pri ostrakizme nešlo o súdne jednanie, ale o správne opatrenie, pretože pri ostrakizme nebolo žalobcu a tomu komu hrozil sa nemoho ani hájiť. Po desiatich rokoch sa mohol ostrakizovaný vrátiť bez toho, že by utrpel újmu na cti, alebo na mejetku, pretože jeho výnos mu mohol byť dodávaný do cuziny. Mohol byť však v neprítomnosti obžalovaný (riadnym súdom) a súdený. Ostrakizmus sa používal asi 70 rokov, do konca 5 storočia pr. Kr. Kleistenes vytvoril ešte jeden nový orgán, zbor tzv. Stratégov do ktorého sa volilo po jednom občanovi z každej fýly. Pôvodne mali stratégovia vojenské funkcie, neskôr sa u nich sústredila najvyššia výkonná moc. Za Kleistena boli rozšírené rady aténskych občanov, pretože boli udelené občianske práva mnohým metoikom a tieto práva boli dané aj určitému počtu otrokov. Kleisténovými reformami končí obdobie prudkého boja medzi rodovou aristokraciou a démami. V tejto dobe sa vytvorili v aténskej spoločnosti dve základné triedy, otroci a otrokári. Všetci otroci boli zbavení osobnej slobody v rovnakej miere a všetci boli bez akýchkoľvek občianskych a politických práv. Od tej doby sa otroi stali hlavnou utláčanou a vykorisťovanou vrstvou , pričom formy vykorisťovania boli rôzne. Slobodné obyvateľstvo Attiky nebolo svojim zložením jednotné. Vedúce postavenie mala trieda otrokárov. K nim sa počítajú aj veľkí statkari, majitelia remeselných dielní, ktorí využívali otrocké práce, ale aj bohatí kupci a všetci, ktorých blahobyt sa zakladal na vykorisťovanej práce otrokv. Väčšinu slobodného obyvateľstva tvorili príslušnici pracujúcich vrstiev, ktorí mali vlastné výrobné proatriedky aživili a svojou prácou. Patrili sem rolníci, drobní remeselníci a plavčíci.. Niektorým z príslušnikov slobodných vrstiev sa podarilo zbohatnúť, zaobstarať si otrokov a stať sa otrokármi. Iní naopak klesali medzi spoločenskú spodinu.