Víťazstvo, ktoré vzbúrenci dosiahli bolo upevnené radou reforiem, ktoré uskutočnil Kleisténes, ktorý sa postavil na čelo aténskej demokracie. Najdôležitejšou Kleisténovou reformou bolo rozdelenie aténskych občanov. Toto rozdelenie občanov bolo založené na uplatnení územného princípu.Územie Attiky rozdelil na tri pásma: Atény s okolím, ostatok vnútrozemia a prímorské oblasti. Každé pásmo sa delilo ďalej na desať okrskov trítyí.Toto rozdelenie bolo len podkladom pre politické rozdelenie. Kleisténes zrušil doterajšie rozdelanie na štyry staré fýly ( príslušnosť k nim bola daná rodom) a vytvoril desať nových fýl. Každá nová fýla bola vždy náhodne zložená (podľa lósu) z jednej trítye mestskej, vnútrozemskej a prímorskej. Základom fýl bolo teda územie, ktoré však nebolo súvislé, a v každej fýle boli zastúpení ľudia z Atén, roľníci a iní dedinčania, ktorí sa navzájom líšili majetnosťou. Trítye sa ďalej delili na démy, osady, ktoré boli najnižšou správnou jednotkou. Kleisténes teda nahradil starú príslušnosť k rodom prislušnosťou k démam, trítyam a novým fýlam. Do nich mohli byť prijímaní aj cuzinci a prepustení otroci. Najnižšiu jednotku v štáte predstavoval démos. Za Kleisténa bolo dém v Attike sto, neskôr viac, až nakoniec 174. Démos bol základnou jednotkou správy po všetkých stránkach, hospodárskej, správnej a vojenskej. Démos má svoje finančné hospodárstvo, svoje pozemky, má na starosti aj náboženské povinnosti. Predsedom démosu je démarchos, ktorý vedie správu, zvoláva zhromaždenie dému a riadi ho. Démarchos vedie matriku členov dém. Do nej sa zapisuje každý občan, ktorý dosiahne 18 rokov čím sa stane efébom, plnoletým scopným k vojenskej službe a k účasti na národnom zhromaždení. Okrem rozdelenia obyvateľstva na desať fýl bol Kleisténes pôvodcom ďalších reforiem v štátnom zriadení. Organizácia nových fýl vyvolala premenu rady štyristo na radu päťsto (po päťdesiat ľudí z každej fýly). Pripravovali sa tu záležitosti k pojednávaniu na ľudový snem a robili sa o nich predbežné uznesenia, bez toho nebolo možné v ĺudovom sneme jednať o žiadnej záležitosti. Rada tiež uvádzala v platnosť všetky uznesenia ľudového snemu a v dobe medzi jeho zasadaniami rozhodovala o druhoradých otázkach. Pasívne volebné právo mali iba občania starší ako 30 rokov. Doba, ktorá odstránila tyraniu sa snažila nájsť opatrenie, ktorým by ju vylúčila pre budúcnosť. Našlo sa to vo vytvorení črepinového súdu ostrakizmu.