Úvod

Ján Hus sa narodil okolo roku 1370 v Husinci (južné Čechy). Roku 1400 bol po štúdiách v Prahe vysvätený za kňaza a začal prednášať filozofiu na pražskej univerzite. Roku 1401 sa stal dekanom filozofickej fakulty. V Betlehemskej kaplnke, ktorá bola založená na to, aby sa v nej hlásalo Božie slovo v českom jazyku, prevzal úrad kazateľa. To mu poskytovalo možnosť predkladať svoje myšlienky a reformné snahy ľudu, u ktorého našiel veľký ohlas. Hus sa totiž už počas svojich štúdií oboznámil s myšlienkami anglického reformátora Jána Wyclifa, ktorý od r. 1374 ostro napádal finančné metódy avignonského pápežstva, bohatstvo prelátov a cirkevnú hierarchiu. Vo svojich bludných náukách okrem iného Wyclif popieral Cirkev ako sviatostné spoločenstvo spásy v Kristovi. Hus síce často nešiel do takých radikálnych záverov ako Wyclif, ale v podstate sa s ním zhodoval. Jeho bezúhonný a prísny mravný život, veľká učenosť, odvaha a sebavedomosť, ba až tvrdošijnosť, jeho láska k národu a českej reči na jednej strane a vtedajšia spoločenská situácia v Čechách i cirkvi (protinemecká nálada, sociálne pomery, kontakty pražskej a oxfordskej univerzity a odtiaľ rýchlo sa šíriace Wyclifove náboženské tendencie, naliehavá potreba odstrániť zhubné schizmy v cirkvi, dvojpápežstvo) na druhej strane boli podkladom pre spory medzi ním a cirkevnými predstaviteľmi, ktorých spôsob života kritizoval a ich autoritu podkopával. V tejto práci by som chcela uviesť stručný pohľad na Husov proces z procesno-právneho aspektu, ako ho podáva Jiří Kejř vo svojej knihe Husov proces. Husov proces z pohľadu J. Kejřa

Jednotlivé obdobia Husovho procesu možno pre prehľadnosť rozdeliť na: 1. počiatky jeho procesu, 2. Husov proces pred kúriou, 3. Kostnický koncil – súd a odsúdenie. 1. Počiatky Husovho procesu:
Pápež prikázal pražskému arcibiskupovi Zbyňkovi z Hazmburgu zakročiť proti šíriacim sa bludom v Čechách. Ten v roku 1408 prikázal odovzdať knihy Wyclifa k oprave omylov, proti čomu sa 5 študentov univerzity odvolalo. V roku 1409 vyhlásil kliatbu nad wyclifovcami. Tu sa začínajú spory medzi arcibiskupom a Husom, na ktorého boli podané žaloby, že v jeho kázňach sú wyclifovské výroky. Na synode, ktorú zvolal arcibiskup 16. júna 1410, bolo zakázané učiť alebo hájiť Wyclifove náuky, bol opakovaný príkaz odovzdať jeho knihy (a tie, ktoré budú obsahovať herézy, mali byť spálené), ako aj zákaz kázať ľudu na súkromných miestach (problémom bolo aj Husovo kázanie v Betlehemskej kaplnke).