Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Husov proces
Dátum pridania: | 15.06.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Lux | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 846 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 10.5 |
Priemerná známka: | 2.92 | Rýchle čítanie: | 17m 30s |
Pomalé čítanie: | 26m 15s |
V ňom 20 článkov bolo prehlásených za kacírske, pričom za najhorší sa považoval blud, že „ten, kdo je praescitus nebo v hříchu smrtelném, není pravým papežem, prelátem nebo pánem.“
V tom čase stále naliehavejšie vystupovala do popredia verejného záujmu potreba odstrániť zhubné schizmy v cirkvi. Kvôli tomu bol do Kostnice zvolaný snem. Kráľ Žigmund Luxemburský vyzval Husa, aby sa pod kráľovskou ochranou (glejtom) na tento koncil dostavil. Tu by tak mohol hájiť povesť svoju i kráľovskú a zároveň upokojiť domáce pretrvávajúce napätie a spory. Hus odchádzal do Kostnice s presvedčením, že bude môcť slobodne vysloviť svoje názory a obhajoby, že bude partnerom v učenej dišpute a že sa mu podarí presvedčiť zhromaždených koncilových otcov o svojej pravovernosti. Na Kostnickom sneme sa Husovo postavenie zmenilo. Až dosiaľ sa na súde v kúrii jednalo o Husovom nedostavení sa na súd, v Kostnici však Hus stál pred sudcami, ktorí vyšetrovali jeho viny, t.j. obžalovanie zo šírenia bludných náuk, zo zjavného nerešpektovania poriadku práva (jeho odvolanie sa ku Kristovmu súdu) a naviac sa tu prejednávali články jeho traktátu De ecclesia. Keď Hus prišiel do Kostnice, 4. decembra 1414 bola zostavená súdna komisia a koncil Husa uväznil. Bola sklamaná dôvera v kráľovský glejt a kráľ od svojej záruky ustúpil, pretože bol nútený uznať, že koncil má právo súdiť kacíra. Koncil nemal záujem Husa odsúdiť a privítal by, keby odvolal svoje bludné články. Dokonca na zásah kráľa Žigmunda mu koncil poskytol 3 verejné vypočúvania, ktoré Husovi poskytli možnosť aspoň v istej miere vystúpiť v diskusii s poprednými predstaviteľmi Cirkvi a hájiť svoje myšlienky, čo bolo inak veľmi neobvyklé. Napriek tomu Husove výpovede nepresvedčili a koncil bol presvedčený o jeho kacírstve. Husa potom vyzvali, aby uznal svoj blud, ktorého sa hlásaním článkov dopustil, odprisahal ich, verejne odvolal a prisľúbil učiť ich opak. Hus však odmietol podrobiť sa a odôvodnil to tým, že „řadu z předložených tvrdzení vůbec neučil a dopouštěl by se proto lži, kdyby je odpřísahal.“ Nepomohli ani posledné pokusy kráľa Žigmunda presvedčiť ho, aby odvolal a tak si zachránil život. Preto bol degradovaný z kňazského stavu a odovzdaný svetskému ramenu, ktoré 6. júla 1415 na ňom vykonalo rozsudok smrti upálením. Krátke retrospektíva
Od Husovej smrti bolo o tomto prípade vyslovené veľké množstvo tých najrozličnejších úsudkov, ktoré si často protirečia. Jedni sú na pochybách, či rozsudok kostnického snemu bol v zhode s právom a spravodlivosťou, či sudcovia neboli voči Husovi zaujatí a ovplyvnení vonkajšími politickými záujmami, či dokonca nebola na Husovi spáchaná justičná vražda.
Zdroje: FRANZEN, A.: Malé církevní dějiny. Praha, ZVON 1992, 333 s., KEJŘ, J.: Husův proces. Praha, Vyšehrad 2000, 240 s., NEUNER, J., ROSS, H.: Viera Cirkvi v úradných dokumentoch jej magistéria.Trnava, Dobrá kniha 1995, 471 s., ŠPIRKO, J.: Cirkevné dejiny III. Faximilné vydanie, 217 s.