Iní sú opačného názoru: že súd koncilu konal celkom spravodlivo a v súlade s právom i voči Husovi, ako dosvedčujú aj 3 verejné vypočúvania, povolené proti všetkým zvyčajným pravidlám súdneho riadenia. Väčšinou tí, ktorí hľadia priaznivo na Husa, odsudzujú sudcov a naopak. Pre lepšie porozumenie však treba pozerať na situáciu oboch strán a vnímať celé dejinné, kultúrne a politické pozadie tohoto obdobia.

Falošné svedectvá a nesprávne vyňaté články z Husových spisov
Podstatnou a častou výčitkou býva obvinenie, že kostnickí sudcovia verili falošným svedectvám (nesprávne citácie Husových diel v žalobných článkoch, nepravdivé výpovede); koncil ich síce všetky nezaradil do konečného znenia rozsudku, ale za týchto okolností ovplyvnili atmosféru; niektorým koncil uveril a Husovi to sťažilo situáciu. Hus vo väčšine prípadov nemal možnosť preukázať opak týchto svedectiev. Netreba však zabúdať, že prevažujúcu časť žalôb podávali Husovi českí odporci a že dôverou v ich tvrdenia sudcovia koncilu dospeli ku svojmu rozhodnutiu. Niektoré z nápadnejších falošných svedectiev:
1. Artikuly Michala de Causis z konca r. 1414 (podané pápežovi Jánovi XXIII.) sú zjavne nepravdivé, keď obviňujú Husa, že učil a ľudu verejne kázal, že večera Pána má byť podávaná pod obojím spôsobom chleba a vína. Hus síce uznal správnosť toho, ale varoval pred predčasným uvádzaním tejto myšlienky do praxe, nikdy o tom nekázal ani neučil; svoj malý spis o kalichu vytvoril až v Kostnici a Čechy opustil ešte prv, ako sa všeobecne začal prevádzať nový spôsob prijímania eucharistie – Michal ho obvinil neprávom. Hus nie je pôvodcom eucharistie sub utraque specie.
2. Hus bol zatknutý okrem iného i pre nepravdivú povesť, že chcel utiecť z Kostnice; nepravdivé je aj obvinenie, že kráľovi oznámil svoj úmysel hájiť tri alebo štyri Wyclifove články. Záludné a jednoznačne lživé boli povesti o Husovom bohatstve. Výmyslom je aj to, že Hus ešte po odsúdení Wyclifa na koncile v Ríme roku 1413 učil a dišputoval o jeho učení, pretože v tom čase Hus na univerzite nemohol pôsobiť.
3. Hus nikdy nenapísal traktát, ktorý by obhajoval remanenciu. 4. Do latinčiny bola nesprávne preložená veta (údajne z Husovho listu na rozlúčku), podľa ktorej sa Hus vyjadril, že keby odprisahal, stalo by sa to len ústami a nie srdcom. V Husovom liste samozrejme nič podobné nestálo, ale pod dojmom z tejto lži napokon aj samotný kráľ prehlásil otcom koncilu, aby sa riadili právom, Husa dali upáliť a neverili mu, keby odvolal svoje presvedčenie. Procesy pred pražským arcibiskupom, rímskou kúriou a koncilom v Kostnici
Existujú pochybnosti, či všetky fázy procesu od rokov 1409 – 1410 až do záveru 6.