Hitler videl osud národného štátu v konfrontácii a zničení komunizmu na východe. Bol to boj za získanie životného priestoru pre nadradenú nemeckú rasu na úkor slovanského ľudu Ruska. Hitler bol presvedčený, že táto mohutná konfrontácia je zásadnou pre budúcnosť sveta, o čom nejde polemizovať. V roku 1939 zostal celý svet užaslo stáť nad nacisticko – sovietskym paktom, spojením dvoch ideológii, stojacich doteraz v priamej a smrtiacej opozícií. Hitlerovi dal pakt volnú ruku k zničeniu Poľska, voľnosť k boji na západe bez hrozby vojny na dvoch frontoch. Stalinovi poskytol ilúziu bezpečia. V Hitlerovej vojenskej schéme a vojenskom klamstve bol manévrom na získanie času. Všetky vojenské udalosti od roku 1939 boli časťou väčšieho plánu: invázie na zničenie Ruska. Všetky ťaženia boli koncipované s týmto cieľom. Zrušenie invázie do Británie bolo dôsledkom upriamovania sa Hitlera na východ. Príbeh vojny v roku 1941 je príbehom rozptyľovania a odchýlok od Hitlerovho veľkého plánu. Po celý rok 1941 zoskupovalo Nemecko na hranici so Sovietskym zväzom ohromné vojsko. Zmena ohniska úsilia znamenala zníženie tlaku na všetkých ostatných frontoch, keď sa lietadla, tanky, vojaci a predovšetkým Hitlerova pozornosť obracala na východ. Keď Stalin kontroloval svoje ozbrojené sily veril, že jeho ríša je v bezpečí. Jeho vojsko vyzeralo ohromné a silné. Malo najväčší počet tankov na svete. Bolo silnejšie ako potenciálny nepriateľ. Sovieti vtedy sále verili, že Hitler dodrží slovo.
Stalinove predvojnové demonštračné procesy a čistky, jeho paranoja, ktorá ho nútila eliminovať každého koho považoval za disidenta, spôsobili smrť mnoho dobrých dôstojníkov a naplnili armádu mužmi, ktorí sa báli ukázať nezávislé myslenie a iniciatívu. Ruské vojsko bolo kvôli zaisteniu spoľahlivosti a lojalite vojakov ku komunizmu obsadené politickými komisármi. Stalin bol posadnutí územnými ziskami a rozmiestnil svoje ohromné ozbrojené sily tak aby zaistil, že nestratí oblasti získané v Poľsku. Proti všetkej vojenskej logike rozmiestnil svoju armádu po celej východnej hranici, tak aby zaistil každú krivku, každú zákrutu čiary na mape, miesto toho aby bral do úvahy prirodzené výhody terénu alebo obranu hlbšie v území.
V júny 1941 už bolo jasné že vojna prichádza. Britská rozviedka Rusko varovala že nemecké sily sa presúvajú na východ, a že sa pri nemecko – ruskej hranici zhromaždilo viac ako 3,5 milióna nemeckých vojakov, 3350 tankov a 2000 lietadiel.

Stalin odmietol uveriť, že sa útok blíži, aj potom čo nemecký dezertér prezradil presný dátum a čas. 22. jún, 4 hodiny ráno. Toho dňa sa dala do pohybu najväčšia vojenská sila aká kedy bola v svetových dejinách zhromaždená. Hitler nazval svoj plán operácia Barbarossa, podľa stredovekého nemeckého cisára, ktorý viedol svoje armády na východ už pred storočiami.
Barbarossa sa skladala z troch útokov, z ktorých každý sledoval historickú inváznu trasu. Na severe bol úder vedený pozdĺž pobrežia smerom na Leningrad, dnešný St. Peterburg. Uprostred mieril najmocnejší nemecký útok k hlavnému mestu a mal obkľúčiť a zničiť ohromný počet ruských vojakov. Tretí, južný úder bol výpadom na Ukrajinu. Poľnohospodárske, priemyselné, ťažobné a ropné srdce sovietskeho zväzu na juhu Ruska. Útoky mali byť podľa klasického scenára bleskovej vojny vedené ťažkým leteckým bombardovaním s mocnými útokmi tankov a motorizovanej pechoty, aby došlo k obkľúčeniu nepriateľa, ktorého potom zničí pomalšie sa pohybujúca pechota. Okrem močiarov v strednej oblasti hranice nestáli medzi Nemcami a ich cieľmi žiadne ďalšie prirodzené prekážky. Rozsiahle ruské priestory, poskytovali ideálne podmienky na obrnenú vojnu a znemožňovali obrancom takticky využiť terén. V suchom horku ruského leta sa vozidla nemeckého vojska pohybovali ľahko a rýchlo.
Je ťažké predstaviť si ohromné počty ľudí zúčastňujúcich sa bojov na východe, masové kapitulácie a porážky v predtým nepoznanej miere. Padli stotisíce vojakov. Sovietska armáda mala pri spustení plánu Barbarossa viac ako 2,6 milióna vojakov. Behom prvých mesiacov ťaženia jej počty klesli na 800 tisíc. Naviac boli boje vedené s nemilosrdnou brutalitou, ktorá nebola v Európe známa od doby, keď kresťanské armády bránili kontinent pred moslimskými otomanskými Turkmi.
Obkľúčení Rusi bojovali s húževnatým zúfalstvom aké nepoznal ani ten najneustúpenejší a najodhodlanejší francúzsky vojak. Nemci predviedli divoký nedostatok ľútosti akému doteraz nemusel čeliť žiaden západný vojak. Nemecký vojaci sa riadili Hitlerovými pokynmi vyrieknutými 30. marca: „Vojnu proti Rusku nebude možné viesť v rytierskom duchu. Ide o zápas ideológií a rasovej odlišnosti.. Bude musieť byť vedení s nevídanou, nemilosrdnou a neutišujúcou tvrdosťou. Všetci dôstojníci sa musia oslobodiť od zastaraných ideológií. Viem, že nevyhnutnosť takéhoto vedenia vojny presahuje chápanie generálov, ale nalieham na vás aby moje rozkazy boli vykonané bez odporu. Komisári sú nositeľmi ideológie stojacej priamo oproti národnému socializmu. Preto budú zlikvidovaný.

Nemeckí vojaci previnení proti medzinárodnému právu budú ospravedlnení. Rusko sa nezúčastnilo na Hágskej konferencii a teda nemá žiadne práva na nej zakotvené.“
Nemecký vojaci, z ktorých mnohý vyrástli pod nacistickou vládou sa stotožnili s Hitlerovými slovami a stali sa oddanými nástrojmi jeho vôle. Ruskými vojakmi všetkých hodností a tried zaobchádzali bez rozdielu. Komunistickí komisári, politickí dôstojníci boli na mieste zastrelení. Počas vojny nemeckí vojaci zajali 5 700 000 Rusov z toho 3 300 000 ich v zajatí zomrelo. Ale nad strachom z nepriateľa v ruských mysliach prevážil strach zo Stalina. Generáli, ktorí zlyhali boli ako zradcovia zastrelení ruskou tajnou políciou. Radšej ako by uchránili svoje jednotky taktickým ústupom ruskí generálovi radšej čakali na kapituláciu a skazu. Úspech plánu Barbarossa sa zdal byť naplnením nacistického osudu a koncom sovietskeho komunizmu, ospravedlnením nacistickej ideológie.
Tí ktorí neporozumeli histórii sú odsúdení k jej opakovaniu. Nemecké vojská kráčali v stopách francúzskej armády z roku 1812, ktorá zahynula v snehu ruskej zimy. Barbarossa bola zahájená koncom júna, kedy už časť lepšieho, krajšieho počasia ruského leta pominula. Začali sa blížiť hlboké ruské zimy. Hlboký chlad, ktorý bol pre votrelcov rovnakým nepriateľom ako vojsko. Historici budú naveky debatovať o tom či oneskorenie Barbarossi zavinili vojny v južnej Európe a ponechali tak do konca leta príliš málo času. Barbarossa bola Hitlerovou víziou, jeho snom.
Je fascinujúce predstavovať si alternatívni priebeh histórie. Keď Hitlerových 153 divízií so skoro 4 miliónmi vojakov mierilo na východ, pripravovali v severnej Afrike Romlví Afrika corps so zlomkom ohromného počtu vojakov v Rusku inváziu do Egypta. Keby Romel dostal k dispozícii iba malí zlomok týchto vojakov, premohol by Britov a jeho víťazstvo by pravdepodobne donútilo Britániu podpísať mier. Je hrozné domýšľať dôsledky toho čo mohlo byť. Ale v septembri roku 1941 nemysleli nacisti na inú budúcnosť ako na tú, ktorá ich viedla na obrovské územia na východe. V septembri pochodovala nemecká armáda stále na východ, triumfálne a isto. O mesiac neskôr napadol prvý zimný sneh.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Útok na Rusko – plán Barbarossa