zlatý vek

Marcus Aurelius
- ozajstný filozof na tróne
- Pius ho poznal
- to, co hlásal to aj robil
- po nástupe na trón - všetko pridelil chudobným
- žil v absolútnej skromnosti obycajným životom
- jeho légie ho milovali - správal sa ako oni, zvýšil im žold
- bol stoik (ži život rozumný v súlade s prírodou - doslova to praktizoval)
- vlastného syna zle vychoval
- za jeho vlády vojnový konflikt - zo S na Rím zaútocili germánske kmene Markomani => markomanské vojny (166 - 180) a zacali prenikat za s hranice impéria
zorganizoval výpravu, dostal sa za S hranice Ríma - na naše územie - Trencín = Laugaritio -> r. 179 - nápis na trencianskej skale - vytesaný na oslavu vítazstva nad Markomanmi a Kvádmi rímskymi vojakmi II. légie (o prezimovaní oddielu r. 179 - 180
- na našom území napísal filozof. dielo „Hovory k sebe samému" (1. kapitola sa koncí slovami „napísané na rieke Granula" = Hron) - zozbierané múdrosti, návody, ako chápat nepriatela
- po skoncení bojov s Germánmi zomiera na mor

Commodus
- jeho skutocný syn
- vyhlásil sa za boha
- zaviedol teror
- bojoval v aréne ako gladiátor
- mier s Markomanmi, spor so senátom, vyžadoval božské pocty
- r. 1921 ho zabili, ked sa rozhodol íst na zasadanie senátu oblecený ako gladiátor

- po jeho smrti nastala taká istá situácia ako po Neronovej smrti -> za jeden rok sa vystriedali 3 cisári - volilo ich vojsko, až nakoniec na trón nastúpila posledná velká dynastia, kt. vládla Rímu - Severovci

Severovská dynastia
Septimus Severus (193 - 211)
Caracalla (211 - 217)
Geta (211 - 212)
Alexander Severus (222 - 235)

Septimus Severus
- uvedomil si, že rímska armáda má málo obcanov, kt. sa hlásia do armády, a preto zacal prijímat aj obcanov, kt. nemali rímske obcianstvo, mohli sa ženit, mohla s nimi rodina chodit na výpravy => negatívne dôsledky - znížila sa disciplína a bojaschopnost
- v závete zanechal trón sv. 2 synom - Caracallovi a Getovi
- posledná veta závetu: „O nic a nestarajte, iba o armádu."

- Caracalla dal zavraždit Geta, aby mohol vládnut sám

Caracalla
- prezývka podla keltského vojenského velitela
- r. 212 vydáva Constitutio Antoniniana (= Antoniánovo nariadenie)
- touto listinou vš. byv. rímskej republiky bez výnimky dostali rímske št. obcianstvo
- obcan z ktorejkolvek provincie mohol vykonávat úrady
- zavraždili ho jeho vojaci na vojenskej výprave

- po jeho smrti:
Marcus Aurelius Marcin - zabili ho, chcel znížit žold
Basián - Heliogabalus - žil nerestne, zavraždili ho

Alexander Severus
- dosadený na trón ako 13-rocný
- vládu prevzala jeho matka
- vojaci ho nosili na vojenské výpravy, Germáni ho zabili

vojenská anarchia (235 - 284) = obd. vlády vojenských cisárov
- armáda ovplyvnuje politické osudy ríše, sleduje sv. záujmy
- za cisárov volení velitelia (28 cisárov, 1 zomrel prirodzenou smrtou, 2 padli ako vojaci na výpravách, ostatní zavraždení)
Decius (249 - 251) - r. 249 vydáva dekrét o povinnej úcasti na obradoch podla oficiálnych kultov => prenasledovanie krestanov
Valeriánus (253 - 260) - r.