Rím - Doba cisárska

- dohromady na rímskom tróne 294 cisárov
- 1. dynastia na rímskom tróne - Juliovsko-claudiovská dynastia:
Augustus (Octavianus) (31 p. n. l. - 14 n. l.)
Tiberius (14 - 37)
Caligula (37 - 41)
Claudius (41 - 54)
Nero (54 - 68)
- forma vlády:
- po nastúpení Octaviana na trón bol proces postupný, ostal sám, nechcel to hned menit - zrušit republiku a zaviest cisárstvo
- všetci slobodní obcania sú si rovní
- principát (princeps = prvý) - forma vlády, ked panovník je považovaný za prvého medzi rovnými, navonok zachováva úrady republiky, ostáva senát, no popri nich vytvára vlastné cisárske úrady a postupne na seba kladie všetky funkcie
- týmto spôsobom pristúpil k dôležitej veci - všetky úrady fungovali, no zároven založil cisárske úrady - rozhodoval tu on sám
d tým naplnil, že bol prvý medzi rovnými
- až postupne si zacal udelovat tituly

27 p. n. l. - Octvianus si dal udelit titul Augustus (= vznešený)
- zacal sa považovat za samovládcu
- zacal tento titul používat ako svoje meno
- (niekt. historici tvrdia, že doba cisárska sa zacína až týmto rokom)

Augustus
- prvý rímsky cisár
- velmi úspešný
- za jeho vlády - výstavba Ríma (ked umieral: „Našiel som mesto z tehál a zanechal som mesto z mramoru.")
- dal vystavat stred mesta (rímske námestie - Augustove fórum)
o výstavba Ríma a ciest na Apeninskom polostrove
o stála armáda o pocte 1500 mužov (k vojakom bol nesmierne štedrý - vysoký žold, velký podiel na koristi) = 25 légií, na hraniciach pri Eufrate, Dunaji a Rýne
o donútil rímske provincie, aby s ním uzavreli Pax Romana = rímsky mier - mier nanútený vš. provinciám, museli súhlasit s umiestením vojakov v provinciách => zabezpecil tam klud a mohol sa venovat samotnej vláde v Ríme
o zriadil prétoriansku gardu - elitná osobná stráž rímskych cisárov, zvláštna zložka armády, využívali ju všetci cisári od cid Augustových
o raz mesacne poskytoval prídely jedla (obilie, olej, obcas aj peniaze; nevdacní obcania ho požiadali, aby vo vodovodoch tieklo víno a nie voda, povedal, že vodovod vybudovat dá, ale bude tiect voda)
o dal odhlasovat zákon o dedicnosti trónu - cisár za svojho života musel urcit, kto bude dedic a ak dedica-potomka nemal, musel ho adoptovat (on adoptoval svojho strýka)
- 2 x ženatý, dcéra a vnucka vyhnané, 2 vnuci, kt. adoptoval zomreli, 1 vnuk slabomyselný, nevlastný syn zomrel, nemal mužského potomka
- neznášal slnko ani zimu
- kvôli bezpecnosti chodil v brnení
- láska: ženy a kocky
- v r.

14 zvolal priatelov a povedal im: „Nuž teda, ak sa vám táto komédia pácila. zatlieskajte a herca prepustite."

Tiberius
- 50-rocný nástupca Augusta, jeho strýko, ktorého si adoptoval
- nechcel nastúpit na trón, mal iné záujmy ako riadit štát
- prétorianska garda - dbala na dodržiavanie zákona o dedicnosti trónu
- rozhodol sa, že trón prijme
- štát bol v zlej situácii, prázdna pokladnica
- stihol ho zlý osud - ludia ho zacali nenávidiet (zakázal vš. hry a zábavy, zastavil vš. stavby, prísun potravín; za Augusta - cisár každorocne organizoval zo št. prostriedkov hry a zábavy, bol oblúbený, prideloval hudobným
- zacal šetrit a vš. ho zacali nenávidiet, neustále sa to stupnovalo (aj tým, že nenávist bola podnecovaná vrchnostou)
- dal v senáte odhlasovat zákon u urážke majestátu - jeho obrana, každý, kto ho porušil, bol obetou, podnietilo to vybavovanie osobných úctov
- r. 26 sa rozhodol opustit Rím a odchádza na ostrov Capri (vila Jovis), dalších 10 rokov sa v Ríme neukázal a riadil ho zo svojej vily, žil tam absolútne izolovaný a celý štát riadil písomnými príkazmi
- (historici si na neho vymysleli rôzne výmysly - zhadzoval chlapcov zo skaly, oberal panny o panenstvo)
- na Capri žil iba s prétorianskou gardou a najviac dôveroval jej velitelovi, no ten ho zradil a pripravil spiknutie - zabili ho
- zomrel, bol dovezený do Ríma, zhromaždil sa 1 milión ludí a kricali: Tiberia do Tibera
- obet histórie, história nespravodlivá - všetko, co bolo príjemné, zrušil; urobili z neho nemravníka

Caligula
- (= vojenská topánocka) - túto prezývku získal už ako dieta vo vojenskom tábore
- r. 41 ho zabil clen jeho osobnej stráže
- celý Rím oslavoval jeho nástup
- najprv rozdával - delil majetky, prideloval výhody
- zbláznil sa, správal sa ako blázon
- „Nech si nás nenávidia, len nech sa nás boja." - bol si vedomý svojej neobmedzenosti
- mal dieta so svojou sestrou, svojho kona priviedol do senátu a chcel ho dat vymenovat za konzula, dal si postavit zlatú sochu a každý den ju obliekali do toho, co mal práve oblecené on (neskôr aj tak behal po Ríme nahý)
- jeho osobná stráž sa rozhodla, že ho zavraždí
- usporaduvával hry (krvavé boje so zvieratami) v amfiteátroch, šiel sa obcerstvit, zavraždili ho

Claudius
- vyvraždili všetkých (celú Caligulovu rodinu - Juliovsko-claudiovskú dynastiu)
- zabudli na koktavého Claudia - krivý a koktal, jediný clovek, kt.

ho miloval bola jeho babicka Lýdia
- študoval dejiny, písal literárne práce
- pocas vraždenia sa schoval v paláci, našli ho tam a vyhlásili za cisára
- ukázal sa ako jeden z najschopnejších cisárov
- urobil v štáte poriadok (obnovil rozumné dávky obcanom, organizoval hry, rozhodol sa viest výpravy)
- uzavrel mier so senátom a vládol v súlade s ním
- vyberal si ludí schopných a vzdelaných, aj otrokov, ked zistil, že sú vzdelaní a múdri, nazývali sa prepustenci, urobil z nich vysokých štátnych úradníkov
- jeho manželky mali milencov, všetkých ich pozval na veceru a otrávil ich
- jeho manželka Mesalina mala syna z prvého manželstva - Nera, donútila ho, aby ho adoptoval a urobil z neho dedica; bolo o nej známe, že už predtým otrávila 1 rodiny, otrávila aj Claudia, ked dosiahla, co chcela

Nero
- dostáva sa na trón po Claudiovej smrti
- spociatku vládol s radcami (Lucius Annaeus Seneca) a senátom, potom zmena - absolutistické sklony, intrigy a vraždy clenov cisárskeho dvora (otrávil aj vlastnú matku)
- mnohí boli donútení spáchat samovraždu - aj jeho vychovávatela Senecu prinútil otrávit sa (stoik) (ked ho popravy omrzeli, prikazoval ludom páchat samovraždy)
- konfiškoval majetky prenasledovaných, obzvlášt velkostatkárov => nárast cisárovho bohatstva
- bol blázon
- r. 64 - požiar Ríma - legenda hovorí, že ho dal podpálit on, aby mohol na pozadí horiaceho Ríma recitovať svoje básne; dodnes nevieme, ci ho dal podpáliť on alebo to bol náhodný požiar, ako podpalaci obvinení krestania - kruté tresty
- zavraždili ho
- v obd. Neronovej vlády sa objavili prví krestania - nepriatelia (neuznávali cisára ako boha) => prenasledovanie krestanov (mácal ich v sude s horúcou smolou)

Rok troch cisárov (68 - 69)
Galba - vláda necelých 7 mesiacov, zabili ho
Otho - 3 mesiace, spáchal samovraždu
Vitellius - zabili ho vlastní vojaci

armáda sa rozhodla dať podporu Vespasianovi

Fláviovská dynastia
Titus Flavius Vespasianus (69 - 79)
Titus (79 - 31)
Domitianus (81 - 96)

Vespasianus
- výborný vojvodca i hospodár (sporivý, vedel sa postaviť proti nadmerným požiadavkám vojska)
- oblúbený, mal zmysel pre humor, (aj na smrtelnej posteli: „Beda, zdá sa mi, že sa stávam bohom.")
- nastolil v krajine klud a poriadok
- viedol légie proti Židom v Judei
- senát ho odvolal a predal vedenie Titovi
- obnovil výstavbu Ríma, dal postavit rímske Koloseum (po vítazstve nad Židmi r. 73, r.

70 dobytý Jeruzalem)

Titus
- Vespasianov starší syn
- odhalil sprisahanie proti svojej osobe, pozval zradcov na veceru
- vládol v zhode so senátom
- ked si pri veceri spomenul, že v ten den nevykonal nic dobré: „Priatelia, stratil som den."
- za jeho vlády (79) - výbuch sopky Vezuv
- požiar, morová epidémia - zachoval sa ako otec vlasti, pomáhal, kde len mohol
- zomrel 42-rocný, všetci za ním smútili

Domitianus
- Vespasianov mladší syn
- prsný opak svojho brata
- krutý samovládca so sklonmi k šialenstvu
- bojov sa zúcastnoval z bezpecnej vzdialenosti na nosidlách, no dal sa oslavovat ako vítaz
- blázon
- napísal dielo „O pestovaní vlasov", ked oplešivel, dal ho spálit
- zaviedol siet donášacov
- zavraždili ho (požiadavka titulu dominus et deus)

Adoptívny cisári (alebo Antóniovci podľa Antónia Pia) - neboli priamy príbuzní
Marcus Cocceius Nerva (96 - 98)
Marcus Ulpius Traianus (98 - 117)
Publius Aelius Hadrianus (117 - 138)
Antonius Pius (138 161)
Marcus Aurelius (161 - 180) (Lucius Verus 161 - 169 - spoluvládca)
Commodus (180 - 192)

Nerva
- po Domitianovej smrti nebolo následníka trónu
- zvolil ho senát
- velitel rímskych légií, mal rešpekt
- Domitianus prekliaty, odstránené jeho sochy a mená z nápisov
- len co zasadol na trón, adoptoval si syna Trajána => zavedená adopcia = princíp urcenia nástupcu bez ohladu na príbuzenský vztah, ale podla schopností vojenských a politických
- vládol len 2 roky, nic nepokazil, urobil poriadok

Traján
- 1. rímsky cisár neitalského pôvodu (z Hispánie)
- za jeho vlády dosiahlo rímske impérium najväcšiu rozlohu vo svojich dejinách
- priclenil k Rímu nové provincie: územie Dácie, Arábia, Mezopotámia, Asýria, Arménia
- chcel napodobnit Alexandra Macedónskeho, chcel sa dostat do Indie a rozširovat územie smerom na Z
- urobil poriadok vo financiách a zriadil tzv. alimentacný fond (uvedomil si, že spokojnost bude až vtedy, ked nebudú velké rozdiely medzi bohatými a chudobnými) - pôžicka, kt. poskytoval chudobným na kúpu pôdy na 5% úrok (úroky išli na potreby vdov a sirôt) - moderná sociálna a financná politika
- uvedomil si, že impérium je najviac ohrozované zo S, preto sa rozhodol na S hraniciach postavit ochranný val Limes Romanus - vojenská hranica tvorená prirodzenou prekážkou (obzvlášt riekou) i umele vybudovaným valom a príkopom, opevnená hranica na S Ríma proti Germánom
pevnosti na našich hraniciach: Vindobona (Vieden), Carnuntum, Brigetio, Aquincum
v BA - Gerulata (Rusovce)
Milanovce, Stupava, Iža pri Komárne, Devín - vysunuté rímske posádky
d týmto sa naše krajiny dostali do blízkeho kontaktu s rímskym impériom (culé obchodné styky - na našom území sa našlo vela rímskych mincí)
- zriadil na S 2 nové provincie: Noricum a Panónia
- ked urobil tieto obranné opatrenia, chcel sa vydat na cestu do Indie - vojaci odmietli tento dlhý pochod
- ochorel, zomiera

Hadrián
- nebolo územia v rímskom impériu, kt. by osobne nenavštívil
- všade ho vítali, no na jednom území nie
- r. 132 - protirímske povstanie Židov v Júdei - Bar Kochbu (= syn hviezdy)
- rímsky senát rozhodol, že na mieste zbúraného židovského chrámu (dal ho zbúrat Nabukadnezar, ostal iba Múr nárekov) sa má postavit chrám rímskym bohom
- vzbúrenie Palestíny, židovského obyv. - trvalo 4 roky, kým sa ho podarilo utíšit
- vítazstvo Rimanov
- rozohnal Židov a zakázal im na území Judei bývat => 2. židovská diaspora
- urcité spory so senátom, odmietol sa mu úplne podriadit, niekt. rozhodnutia robil sám
- po smrti ho senát odmietol vyhlásit za boha, no jeho rodina si to presadila, dala mu vystavat Anjelský hrad - jeho hrobka

Antónius Pius
- (= zbožný)
- pokúsil sa o návrat k úcte k náboženstvu
- uvedomil si, že vš. problémy a spory sú preto, lebo ludom chýba zbožnost
- neviedol žiadne vojny, nezaviedol žiadne reformy, nepotlacil žiadne povstanie, neprenasledoval krestanov
- za jeho vlády obdobie rozkvetu, blahobyt, pokoj, žiadne vojny, tzv.

zlatý vek

Marcus Aurelius
- ozajstný filozof na tróne
- Pius ho poznal
- to, co hlásal to aj robil
- po nástupe na trón - všetko pridelil chudobným
- žil v absolútnej skromnosti obycajným životom
- jeho légie ho milovali - správal sa ako oni, zvýšil im žold
- bol stoik (ži život rozumný v súlade s prírodou - doslova to praktizoval)
- vlastného syna zle vychoval
- za jeho vlády vojnový konflikt - zo S na Rím zaútocili germánske kmene Markomani => markomanské vojny (166 - 180) a zacali prenikat za s hranice impéria
zorganizoval výpravu, dostal sa za S hranice Ríma - na naše územie - Trencín = Laugaritio -> r. 179 - nápis na trencianskej skale - vytesaný na oslavu vítazstva nad Markomanmi a Kvádmi rímskymi vojakmi II. légie (o prezimovaní oddielu r. 179 - 180
- na našom území napísal filozof. dielo „Hovory k sebe samému" (1. kapitola sa koncí slovami „napísané na rieke Granula" = Hron) - zozbierané múdrosti, návody, ako chápat nepriatela
- po skoncení bojov s Germánmi zomiera na mor

Commodus
- jeho skutocný syn
- vyhlásil sa za boha
- zaviedol teror
- bojoval v aréne ako gladiátor
- mier s Markomanmi, spor so senátom, vyžadoval božské pocty
- r. 1921 ho zabili, ked sa rozhodol íst na zasadanie senátu oblecený ako gladiátor

- po jeho smrti nastala taká istá situácia ako po Neronovej smrti -> za jeden rok sa vystriedali 3 cisári - volilo ich vojsko, až nakoniec na trón nastúpila posledná velká dynastia, kt. vládla Rímu - Severovci

Severovská dynastia
Septimus Severus (193 - 211)
Caracalla (211 - 217)
Geta (211 - 212)
Alexander Severus (222 - 235)

Septimus Severus
- uvedomil si, že rímska armáda má málo obcanov, kt. sa hlásia do armády, a preto zacal prijímat aj obcanov, kt. nemali rímske obcianstvo, mohli sa ženit, mohla s nimi rodina chodit na výpravy => negatívne dôsledky - znížila sa disciplína a bojaschopnost
- v závete zanechal trón sv. 2 synom - Caracallovi a Getovi
- posledná veta závetu: „O nic a nestarajte, iba o armádu."

- Caracalla dal zavraždit Geta, aby mohol vládnut sám

Caracalla
- prezývka podla keltského vojenského velitela
- r. 212 vydáva Constitutio Antoniniana (= Antoniánovo nariadenie)
- touto listinou vš. byv. rímskej republiky bez výnimky dostali rímske št. obcianstvo
- obcan z ktorejkolvek provincie mohol vykonávat úrady
- zavraždili ho jeho vojaci na vojenskej výprave

- po jeho smrti:
Marcus Aurelius Marcin - zabili ho, chcel znížit žold
Basián - Heliogabalus - žil nerestne, zavraždili ho

Alexander Severus
- dosadený na trón ako 13-rocný
- vládu prevzala jeho matka
- vojaci ho nosili na vojenské výpravy, Germáni ho zabili

vojenská anarchia (235 - 284) = obd. vlády vojenských cisárov
- armáda ovplyvnuje politické osudy ríše, sleduje sv. záujmy
- za cisárov volení velitelia (28 cisárov, 1 zomrel prirodzenou smrtou, 2 padli ako vojaci na výpravách, ostatní zavraždení)
Decius (249 - 251) - r. 249 vydáva dekrét o povinnej úcasti na obradoch podla oficiálnych kultov => prenasledovanie krestanov
Valeriánus (253 - 260) - r.

257 vydáva výnos o zákaze krestanských bohoslužieb, zákaz zhromaždenia veriacich a vstupu na krestanské cintoríny; cirk. hodnostári trestaní smrtou; vedenie vojen, vyprázdnovanie pokladnice, prirodzená smrt
za Gallienovej vlády (253 - 268) docasný rozpad impéria, vnútorný chaos; jednota ríše obnovená za Aureliána (270 - 275)

- katastrofálna situácia - 80 mil. obyv. - Rím nedokázal uživit sám seba => vážna hosp. kríza
- otroci stratili záujem o prácu, všetko nicili => latifundisti sa rozhodli riešit to tým, že pôdu prenajímali bezzemkom, nazývali ich kolóni => (colo = obrábam, pestujem) - prvok ranného feudalizmu, bezzemok si prenajíma pôdu a cast úrody odovzdáva majitelovi (zacalo sa to v Ríme zavádzat už v 1. st. za cisára Trajána)
- otrokov prepúštali na slobodu -> prepustenci - obmedzené osobné právo, no osobná sloboda
- zacali sa vytv. nové druhy velkostatkov -> domény - velkostatky, úplne sebestacné, všetko, co potrebovali pre seba a sv. ludí si vyrobili, neobchodovali, vyrábali len pre svoju potrebu, uzavreté spolocenstvo, štát v štáte, práca kolónov i otrokov
- mestá:
o municipie
- pôvodne nerímske mestá, kt. boli udelené vš. práva tak, ako mestu Rím -> vybrané mestá, kt. sa dostali na úroven rímskeho mesta
- dovolili domácim obyv., aby obsadili úrady
o nerímske mestá
- väcšina
- bez rímskeho práva
- do št. pokladnice odovzdávali dane, nezastávali úrady
- privilegovaná vrstva - decurioni - mestskí úradníci, vyberaci daní, v nerímskych mestách, starost o mestské záležitosti - zásobovanie, výstavba, slávnosti a správa polnohosp. r. 284 za cisára zvolený bývalý otrok, prepustenec Dioklecián.

Zdroje:

Rímska civilizácia -