Mestá sa stále viac osamostatňovali, a preto sa hnutie za nezávislosť začalo práve v týchto mestách.
Počas vojny medzi Britániou a Francúzskom(1754-1763) v Amerike si Británia, ktorá vojnu vyhrala, nazbierala obrovský dlh. Kedže Británia potrebovala tento dlh splatiť, obrátila sa na kolónie, ktoré mali zvýšiť príjem do kráľovskej pokladnice.
Táto vojna zmenila vzťahy medzi Veľkou Britániou a kolóniami. Pred vojnou Británia uplatňovala tzv. politiku „zdravého nevšímania si“, čo znamenalo, že Británia netrvala na dodržiavaní niektorých zákonov, ako napr. zákona o melase, ktorým v roku 1733 zaťažila obchod s melasou daňou. Aj bez dodržiavania takýchto zákonov prinášali americké kolónie Británií veľké bohatstvo a moc. Po vojne však Británia prehodnotila svoj vzťah ku kolóniám, prestala s politikou „zdravého nevšímania si“ a presadzovala nové reformy a dane. Táto zmena bola tiež spôsobená niektorými spormi medzi kolóniami a Britániou počas vojny, napr. otázka kontroly vojenských jednotiek, ktoré mali bojovať s Francúzmi. Británia považovala americké kolónie za zdroj a zdaňovanie za prostriedok na zmiernenie dlhu. Konflikty sa vyostrovali, keď sa Británia pokúšala stupňovať vládu nad kolóniami: tie to chápali ako zasahovanie do svojich interných záležitostí. Kolónie sa totiž domnievali, že Británia smie kontrolovať len vonkajšie záležitosti.

Ďalšie zákony a kroky obmedzujúce americké kolónie:

V roku 1763 vydal britský kráľ(Juraj III.) kráľovský edikt, ktorá zakázala akékoľvek osídľovanie na východ od Apaláč, čo malo zamedziť novým vojnám s Indiánmi.
Tento zákon bol v roku 1764 nasledovaný zákonom o mene, ktorý znemožňoval predstaviteľom kolónií používať papierové peniaze na splácanie dlhov. Další bol tzv. cukrový zákon(1764), znižoval dane uvalené zákonom o melase, ktorý bol často obchádzaný, a naopak zvyšoval dane z cukru. Tento zákon bol všeobecne uplatňovaný.
Po takmer 50tich rokoch „zdravého nevšímania si“ tieto nové zákony značne znepokojili kolonistov. V roku 1765 zaviedol britský parlament po prvý krát priamu daň pre kolonistov, tzv. Stamp Act(zákon o kolkoch). Zákon stanovil povinnosť mať okolkované všetky úradné dokumenty, licencie, obchodné zmluvy, noviny a dokonca aj hracie karty. Tento zákon vyvolal širokú vlnu odporu medzi kolonistami. Argumentovali tým, že keď nie sú zastúpení v parlamente, nemôžu byť legálne zaťažení daňami bez ich súhlasu. Bežní ľudia v Amerike nikdy neplatili vysoké dane a nechceli, aby ich peniaze boli použité na podporu britských úradníkov. Kolonisti zvolali zjazd, na ktorom sa mali dohodnúť na organizovanom proteste proti tomuto zákonu. Podnikatelia sa dohodli na zastavení importu britského tovaru, kým nebude zákon zrušený.