13 britských kolónií v Severnej Amerike(Massachusetts, New Hampshire, New York, Rhode Island, Connecticut, Pennsylvania, New Jersey, Delaware, Maryland, Virginia, North Carolina, South Carolina, Georgia)zaznamenalo v 18. storočí nezvyčajný nárast populácie. V roku 1700 mali tieto kolónie 250 000 obyvateľov, kým v roku 1775 ich bolo 10 krát viac, teda 2 500 000. V tomto roku bola asi 1/5 obyvateľstva kolóní afrického pôvodu. Okolo 250 000 Afričanov bolo dovezených do kolóní do roku 1775, ich počet v tomto období bol však približne 567 000, čo bolo spôsobené vysokým prirodzeným prírastkom týchto ľudí. Vačšina z nich žila ako otroci pracujúci na tabakových a ryžových plantážach v južných kolóniách. Ďaľší otroci a niektorí slobodní černosi žili aj v severných kolóniách, kde zväčša pracovali na malých farmách alebo v mestách.
Tento nárast populácie neustále sťažoval Británii vládu nad americkými kolóniami. Bol to teda dôležitý predpoklad pre vznik hnutia podporujúceho nezávislosť amerických kolónií. V roku 1750 existovala len malá politická základňa pre národné sebavedomie v kolóniách. Každá z 13 kolónií bola oddelená od ostatných, mala svojho vlastného guvernéra a zákonodárne zhromaždenie. Obyvatelia sa zaujímali hlavne o vnútornu politiku kolónie. V tomto roku neexistovali tiež žiadne politické strany, ktoré by mohli formulovať politiku pre všetky kolónie ako celok. Takéto medzikolóniové väzby boli vytvorené až ako odpoveď na politické udalosti, ktoré sa priamo dotýkali kolónií, ako napr. vojna za nezávislosť.
Obchod s dvoma najdôležitejšími tovarmi(z hľadiska zisku a objemu) bol kontrolovaný britskými obchodníkmi: bol to obchod s tabakom a cukrom. Americkí obchodníci dominovali v exporte ryže do Európy a výrobkov do Východnej Indie. A to napriek tomu, že to odporovalo britskej politike merkantilizmu-podľa nej sa surové materiály z kolónií mali najprv dopraviť do Veľkej Británie a odtiaľ mali byť exportované ako hotové produkty. Táto politika odradzovala kolonistov od obchodovania s inými štátmi ako s Veľkou Britániou.
Účasť kolonistov v transatlantickom obchode spôsobila hospodársky vzostup amerických prístavných miest ako napríklad Boston, New York, Philadelphia, Baltimore, Newport a Charleston. Tieto mestá začali poskytovať niektoré komerčné služby, napríklad poistenie, a tiež si začali samé vyrábať laná, plachty ba dokonca aj lode.

Mestá sa stále viac osamostatňovali, a preto sa hnutie za nezávislosť začalo práve v týchto mestách.
Počas vojny medzi Britániou a Francúzskom(1754-1763) v Amerike si Británia, ktorá vojnu vyhrala, nazbierala obrovský dlh. Kedže Británia potrebovala tento dlh splatiť, obrátila sa na kolónie, ktoré mali zvýšiť príjem do kráľovskej pokladnice.
Táto vojna zmenila vzťahy medzi Veľkou Britániou a kolóniami. Pred vojnou Británia uplatňovala tzv. politiku „zdravého nevšímania si“, čo znamenalo, že Británia netrvala na dodržiavaní niektorých zákonov, ako napr. zákona o melase, ktorým v roku 1733 zaťažila obchod s melasou daňou. Aj bez dodržiavania takýchto zákonov prinášali americké kolónie Británií veľké bohatstvo a moc. Po vojne však Británia prehodnotila svoj vzťah ku kolóniám, prestala s politikou „zdravého nevšímania si“ a presadzovala nové reformy a dane. Táto zmena bola tiež spôsobená niektorými spormi medzi kolóniami a Britániou počas vojny, napr. otázka kontroly vojenských jednotiek, ktoré mali bojovať s Francúzmi. Británia považovala americké kolónie za zdroj a zdaňovanie za prostriedok na zmiernenie dlhu. Konflikty sa vyostrovali, keď sa Británia pokúšala stupňovať vládu nad kolóniami: tie to chápali ako zasahovanie do svojich interných záležitostí. Kolónie sa totiž domnievali, že Británia smie kontrolovať len vonkajšie záležitosti.

Ďalšie zákony a kroky obmedzujúce americké kolónie:

V roku 1763 vydal britský kráľ(Juraj III.) kráľovský edikt, ktorá zakázala akékoľvek osídľovanie na východ od Apaláč, čo malo zamedziť novým vojnám s Indiánmi.
Tento zákon bol v roku 1764 nasledovaný zákonom o mene, ktorý znemožňoval predstaviteľom kolónií používať papierové peniaze na splácanie dlhov. Další bol tzv. cukrový zákon(1764), znižoval dane uvalené zákonom o melase, ktorý bol často obchádzaný, a naopak zvyšoval dane z cukru. Tento zákon bol všeobecne uplatňovaný.
Po takmer 50tich rokoch „zdravého nevšímania si“ tieto nové zákony značne znepokojili kolonistov. V roku 1765 zaviedol britský parlament po prvý krát priamu daň pre kolonistov, tzv. Stamp Act(zákon o kolkoch). Zákon stanovil povinnosť mať okolkované všetky úradné dokumenty, licencie, obchodné zmluvy, noviny a dokonca aj hracie karty. Tento zákon vyvolal širokú vlnu odporu medzi kolonistami. Argumentovali tým, že keď nie sú zastúpení v parlamente, nemôžu byť legálne zaťažení daňami bez ich súhlasu. Bežní ľudia v Amerike nikdy neplatili vysoké dane a nechceli, aby ich peniaze boli použité na podporu britských úradníkov. Kolonisti zvolali zjazd, na ktorom sa mali dohodnúť na organizovanom proteste proti tomuto zákonu. Podnikatelia sa dohodli na zastavení importu britského tovaru, kým nebude zákon zrušený.

Začali zákon masovo ignorovať a ani miestne americké súdy netrvali na jeho dodržiavaní. Proti zákonu sa postupne postavili aj britskí podnikatelia, ktorým embargo na britský tovar spôsobovalo značné straty. Britský parlament sa l4.marca 1766 rozhodol zákon zrušiť. V ten istý deň však prijal nový zákon, ktorý potvrdil neobmedzenú moc parlamentu nad kolóniami. Zákon o kolkoch je často považovaný za jednu z bezprostredných príčin revolúcie.
Kolonisti rozlišovali medzi dvoma typmi daní- jedny, ktoré boli namierené na zvýšenie priamych platieb do kráľovskej pokladnice(ako zákon o kolkoch)-tieto dane odmietali a druhé, ktoré slúžili na reguláciu obchodu(ako zákon o cukri), ktoré akceptovali. Toto si však zle vysvetlil Charles Townshend, nový britský minister financií. Myslel si, že keď odmietajú tzv. interné dane, budú bez problémov prijímať externé dane. Townshendove zákony, ktoré uvalili dane na koloniálny import olova, skla, farby, papiera a čaju prijal britský parlament v r. 1767. Tieto pokusy o zvyšovanie príjmov z kolónií pomocou zdaňovania obchodu vyvolal odpor u mnohých amerických vodcov. Argumentovali, že tieto dane neslúžia na reguláciu obchodu, ale ich jediným zmyslom je ťahať z kolonistov peniaze. Podporovaní takýmito vyhláseniami, kolonisti odmietli nové dane a rozhodli sa proti ním bojovať ďalším bojkotom dovozu britského tovaru.
Americké ženy, hlavne veriace ženy, sa pridali k hnutiu proti dovozu britského tovaru. Zapojili sa už počas krízy kolkového zákona. 18 tzv. dcér slobody sa stretlo, aby priadli priadzu(vlákna), čím chceli zabrániť nákupu oblečenia od britských výrobcov. Na protest proti Townshendovým zákonom sa začala organizovať oveľa väčšia skupina žien v Novom Anglicku(New Hampshire, Massachusetts, Rhode Island, Connecticut), ktoré organizovali tucty takýchto pracovných skupín. Väčšina žien kombinovala túto činnosť s prácou pre charitu(výrobky čo spolu vyrobili, odovzdávali duchovným, alebo ľuďom, ktorí nemali čo na seba...).
Aj keď sa situácia postupne zhoršovala, väzby spájajúce kolónie a Britániu boli stále silné. Mier bol stále možný. Americký diplomat Benjamin Franklin požiadal Britániu, aby zrušila niektoré zákony, vzdala sa niektorých svojich práv, stiahla z kolónií svoje vojská a vrátila kolóniám peniaze. Pod tlakom amerického ekonomického bojkotu parlament v r. 1769 odvolal väčšinu Townshendových zákonov. Británia však nestiahla svoje vojská a odmietla sa tiež vrátiť k systému pred rokom 1763.

V skutočnosti parlament potvrdil svoju autoritu voči kolóniam tým, že ponechal daň na čaj ako symbol svojej zvrchovanosti.
V roku 1770 a 1772 sa stali dve udalosti, ktoré ešte zhoršili vtedajšiu situáciu – bol to Bostonský masaker a zničenie britskej colnej lode Gaspée. Británia postupne strácala s Američanmi trpezlivosť a stále viac členov parlamentu zastávalo agresívny postoj: americké násilie by malo byť potlačené britskou silou.
V roku 1773 navrhol lord North zákon o čaji. Ten mal pomôcť Východoindickej spoločnosti(East India Company), ktorá mala obrovské armádne výdavky pri presadzovaní britského obchodu v Indii. Zákon o čaji oslobodil túto spoločnosť od platenia colnej dane za čaj a dovolil jeho priamy export do Ameriky. Čaj tejto spoločnosti bol vďaka tomu lacnejší ako hociktorý iný čaj. Keby však kolonisti tento čaj kupovali, nepriamo by vlastne podporili existenciu dane na čaj. Preto skupina skupina amerických patriotov na protest vysypala 16. decembra 1773 342 krabíc čaju do mora. Táto akcia sa nazýva Bostonské pitie čaju(Boston Tea Party). Anglicko žiadalo náhradu za zničený čaj a keď Američania škodu nezaplatili, rozhodlo sa Anglicko zavrieť bostonský prístav.
Vodcovia kolónií sa v septembri a októbri roku 1774 zišli na Prvom kontinentálnom kongrese vo Philadelphii(Pennsylvania). Bol na ňom prezentovaný plán, založiť americký parlament, ktorý by mal zákonodárnu moc, ale každý jeho zákon by musel odsúhlasiť britský generálny guvernér. Tento plán bol tesným hlasovaním zamietnutý. Delegáti potom schválili petíciu nazývanú Deklarácia práv a sťažností. Kongres označil britské reformy za neústavné, nebezpečné a ohrozujúce slobodu. Čo však bolo dôležitejšie, kongres schválil tretí bojkot importu britského tovaru. Britský parlament však naďalej zostával pevný voči americkému odporu. 19. apríla 1775 vyslal generál Gage svoje jednotky do mesta Concord(Massachusetts). Briti však neuspeli a museli ustúpiť, čo znamenalo prvé veľké americké víťazstvo. V decembri prijal britský parlament prohibičný zákon, ktorý postavil obchod s rebelskými kolóniami mimo zákon a ustanovil námornú blokádu. V júni 1775 Druhý kontinentálny kongres poveril Georgea Washingtona organizáciou a vedením kontinentálnej armády. O pár dní na to, 4. júla 1776, schválil dokument nazývaný Deklarácia nezávislosti(jej autorom bol Thomas Jefferson), ktorý výhlasil kolónie za slobodné a nezávislé pod menom Spojené štáty americké.

Tá obsahovala pojmy ako „všetci ľudia sú si rovní“, „každý má právo na slobodu“, „vždy keď sa vláda stane deštruktívnou, ľudia majú právo ju zvrhnúť a zvoliť novú vládu“.

Text Deklarácie nezávislosti(v anglictine):

Declaration of Independence
IN CONGRESS, July 4, 1776.
The unanimous Declaration of the thirteen united States of America,
When in the Course of human events, it becomes necessary for one people to dissolve the political bands which have connected them with another, and to assume among the powers of the earth, the separate and equal station to which the Laws of Nature and of Nature's God entitle them, a decent respect to the opinions of mankind requires that they should declare the causes which impel them to the separation.
We hold these truths to be self-evident, that all men are created equal, that they are endowed by their Creator with certain unalienable Rights, that among these are Life, Liberty and the pursuit of Happiness.--That to secure these rights, Governments are instituted among Men, deriving their just powers from the consent of the governed, --That whenever any Form of Government becomes destructive of these ends, it is the Right of the People to alter or to abolish it, and to institute new Government, laying its foundation on such principles and organizing its powers in such form, as to them shall seem most likely to effect their Safety and Happiness. Prudence, indeed, will dictate that Governments long established should not be changed for light and transient causes; and accordingly all experience hath shewn, that mankind are more disposed to suffer, while evils are sufferable, than to right themselves by abolishing the forms to which they are accustomed. But when a long train of abuses and usurpations, pursuing invariably the same Object evinces a design to reduce them under absolute Despotism, it is their right, it is their duty, to throw off such Government, and to provide new Guards for their future security.--Such has been the patient sufferance of these Colonies; and such is now the necessity which constrains them to alter their former Systems of Government. The history of the present King of Great Britain is a history of repeated injuries and usurpations, all having in direct object the establishment of an absolute Tyranny over these States. To prove this, let Facts be submitted to a candid world.
He has refused his Assent to Laws, the most wholesome and necessary for the public good.
He has forbidden his Governors to pass Laws of immediate and pressing importance, unless suspended in their operation till his Assent should be obtained; and when so suspended, he has utterly neglected to attend to them.
He has refused to pass other Laws for the accommodation of large districts of people, unless those people would relinquish the right of Representation in the Legislature, a right inestimable to them and formidable to tyrants only. He has called together legislative bodies at places unusual, uncomfortable, and distant from the depository of their public Records, for the sole purpose of fatiguing them into compliance with his measures.

He has dissolved Representative Houses repeatedly, for opposing with manly firmness his invasions on the rights of the people.
He has refused for a long time, after such dissolutions, to cause others to be elected; whereby the Legislative powers, incapable of Annihilation, have returned to the People at large for their exercise; the State remaining in the mean time exposed to all the dangers of invasion from without, and convulsions within.
He has endeavoured to prevent the population of these States; for that purpose obstructing the Laws for Naturalization of Foreigners; refusing to pass others to encourage their migrations hither, and raising the conditions of new Appropriations of Lands.
He has obstructed the Administration of Justice, by refusing his Assent to Laws for establishing Judiciary powers.
He has made Judges dependent on his Will alone, for the tenure of their offices, and the amount and payment of their salaries.
He has erected a multitude of New Offices, and sent hither swarms of Officers to harrass our people, and eat out their substance.
He has kept among us, in times of peace, Standing Armies without the Consent of our legislatures.
He has affected to render the Military independent of and superior to the Civil power.
He has combined with others to subject us to a jurisdiction foreign to our constitution, and unacknowledged by our laws; giving his Assent to their Acts of pretended Legislation:
For Quartering large bodies of armed troops among us:
For protecting them, by a mock Trial, from punishment for any Murders which they should commit on the Inhabitants of these States:
For cutting off our Trade with all parts of the world:
For imposing Taxes on us without our Consent:
For depriving us in many cases, of the benefits of Trial by Jury:
For transporting us beyond Seas to be tried for pretended offences
For abolishing the free System of English Laws in a neighbouring Province, establishing therein an Arbitrary government, and enlarging its Boundaries so as to render it at once an example and fit instrument for introducing the same absolute rule into these Colonies:
For taking away our Charters, abolishing our most valuable Laws, and altering fundamentally the Forms of our Governments:
For suspending our own Legislatures, and declaring themselves invested with power to legislate for us in all cases whatsoever.
He has abdicated Government here, by declaring us out of his Protection and waging War against us.
He has plundered our seas, ravaged our Coasts, burnt our towns, and destroyed the lives of our people. He is at this time transporting large Armies of foreign Mercenaries to compleat the works of death, desolation and tyranny, already begun with circumstances of Cruelty & perfidy scarcely paralleled in the most barbarous ages, and totally unworthy the Head of a civilized nation.
He has constrained our fellow Citizens taken Captive on the high Seas to bear Arms against their Country, to become the executioners of their friends and Brethren, or to fall themselves by their Hands. He has excited domestic insurrections amongst us, and has endeavoured to bring on the inhabitants of our frontiers, the merciless Indian Savages, whose known rule of warfare, is an undistinguished destruction of all ages, sexes and conditions.
In every stage of these Oppressions We have Petitioned for Redress in the most humble terms: Our repeated Petitions have been answered only by repeated injury. A Prince whose character is thus marked by every act which may define a Tyrant, is unfit to be the ruler of a free people.
Nor have We been wanting in attentions to our Brittish brethren. We have warned them from time to time of attempts by their legislature to extend an unwarrantable jurisdiction over us. We have reminded them of the circumstances of our emigration and settlement here. We have appealed to their native justice and magnanimity, and we have conjured them by the ties of our common kindred to disavow these usurpations, which, would inevitably interrupt our connections and correspondence. They too have been deaf to the voice of justice and of consanguinity. We must, therefore, acquiesce in the necessity, which denounces our Separation, and hold them, as we hold the rest of mankind, Enemies in War, in Peace Friends.
We, therefore, the Representatives of the united States of America, in General Congress, Assembled, appealing to the Supreme Judge of the world for the rectitude of our intentions, do, in the Name, and by Authority of the good People of these Colonies, solemnly publish and declare, That these United Colonies are, and of Right ought to be Free and Independent States; that they are Absolved from all Allegiance to the British Crown, and that all political connection between them and the State of Great Britain, is and ought to be totally dissolved; and that as Free and Independent States, they have full Power to levy War, conclude Peace, contract Alliances, establish Commerce, and to do all other Acts and Things which Independent States may of right do.

And for the support of this Declaration, with a firm reliance on the protection of divine Providence, we mutually pledge to each other our Lives, our Fortunes and our sacred Honor.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Príčiny americkej revolúcie